ANATÓMIA - ŠTÚDIUM

Anatómia - obsah

2011-03-07T23:30:00.000-08:00

- - Kostra ruky

Kostra ruky ako celok

2010-10-06T01:38:00.000-07:00

Kostra ruky ako celok

Pohyb vo vlastnom zápästí sa uskutočňuje hlavne v dvoch kĺboch.
1. articulatio radiocarpea (vlastný kĺb zápästia) - tvorený dvoma kĺbovými povrchmi. Jeden leží na distálnom konci predlaktia a je tvorený distálnym povrchom radia a artikulárnym diskom v oblasti hlavičky ulny. Druhý je tvorený proximálnym povrchom proximálnej rady karpálnych kostí (os scaphoideum, os lunatum, os triquetrum).

2. articulatio mediocarpea - skĺbenie nachádzajúce sa priamo medzi proximálnym a distálnym radom karpálnych kostí, priebeh kĺbovej štrbiny je v tvare písmena S (viď obrázok).
V ďalšom odkaze nájdete animované pohyby v oblasti zápästia.

• Pohyb kostí ruky

Pri pohybe z plného ohnutia do plnej extenzie je možné rozdeliť kosti do niekoľkých funkčných jednotiek.
1. Os trapezium
2. Os scaphoideum
3. Os trapezoideum, os capitatum a os hamatum
4. Os triquetrum a os lunatum.

Na začiatku pohybu s plnej flexie sa rovnomerne odvíja a pohybuje proximálny aj distálny rad karpálnych kostí až do doby, keď je približne osa ruky v ose predlaktia. Pri prechode do extenzie v proximálnom rade postupne zaostáva os lunatum a os triquetrum. Os scaphoideum sa pohybuje skôr s distálnym radom. Os pisiforme sa pohybuje s os triquetrum. Os trapezium je samostatná jednotka, ktorej pohyb je závislý na postavení palca.

Pohyby v ďalšom skĺbení, articulationes carpometacarpales, sú minimálne. „Najväčší“ pohyb sa uskutočňuje v skĺbení piateho metakarpu a os hamatum, menší v skĺbení os hamatum a štvrtého metakarpu. Pohyb v spojení os capitatum -tretí metakarpus a os trapezoideum -druhý metakarpus sú zanedbateľné.

Svaly krku

2010-10-06T01:33:00.000-07:00

Svaly krku

Svaly krku zabezpečujú niekoľko samostatných funkcií. Poskytujú podporu a pohyb hlavy a krčnej chrbtici, umožňujú prehĺtanie a reč.

Svaly trupu
Svaly trupu umožňujú dýchanie (veľmi dôležitým svalom je v tomto prípade bránica), poskytujú podporu a pohyblivosť hrudnej časti chrbtice, a na trup sa upínajú i viaceré svaly, ktorých funkcia je spojená s pohybom horných končatín.

Svaly hornej končatiny
Svaly hornej končatiny (lat. musculi membri superioris) sa podľa svoji topograficko-anatomických vzťahov delia na nasledovné skupiny:
A) Svaly ramenného pletenca (lat. mm. cinguli membri superioris)
• Deltový sval (Musculus deltoideus)
• Nadhrebeňový sval (Musculus supraspinatus)
• Podhrebeňový sval (Musculus infraspinatus)
• Malý oblý sval (Musculus teres minor )
• Veľký oblý sval – (Musculus teres major)
• Podlopatkový sval – (Musculus subscapularis)

B) Svaly voľnej časti hornej končatiny (lat. mm. partis liberae membri superioris)
• svaly ramena (lat. mm.brachii)

Predná skupina
Dvojhlavý sval ramena (Musculus biceps brachii)
Má 2 hlavy: (caput longum,caput breve)
Odstup: (processus coracoideus,tuberculum supraglenoidale)
Úpon: (tuberositas radii)
Funkcia: flexia v lakti, ventrálna flexia ramena, abdukcia a addukcia ramena, pronacia a supinacia predlaktia

Zobákovo-ramenný sval (Musculus coracobrachialis)
Odstup: (processus coracoideus)
Úpon: (crista tuberculi minoris)
Funkcia: (ventralna flexia,addukcia ramena)

Ramenný sval (Musculus brachialis)

Odstup: od úrovne (tuberositas deltoidea)
Úpon: (tuberositas ulnae)
Funkcia: flexia v lakti

Zadná skupina
Trojhlavý sval ramena – (Musulus triceps brachii)
Má 3 hlavy: (caput longum,caput laterale,caput mediale)
Odstup: (tuberculum infraglenoidale,tuberculum majus) zadná plocha humeru
Úpon: (olecranon ulnae )
Funkcia: addukcia ramena,extenzia v lakti
Lakťový sval (Musculus anconeus)

C) Svaly predlaktia (lat. mm.antebrachii)

Povrchová (prvá) vrstva

Musculus pronator teres – pronujúci sval oblý
• Musculus flexor carpi radialis - vonkajsi ohybac zápestia
• Musculus palmaris longus - dlhy sval dlane
• Musculus flexor carpi ulnaris - vnutorny ohýbas zápestia

Druhá vrstva
• Musculus flexor digitorum superficialis - povrchovy ohybac prstov
Odstup: (epicondylus medialis humeri)
Úpon: (2,3,4,5 prst)
Funkcia: flexia v lakta,zapastia a klbov ruky

Tretia vrstva
• Musculus flexor digitorum profundus - hlboky obbač prstov
• Musculus flexor pollicis longus -

Štvrtá vrstva
• Musculus pronator quadratus
Odstup a upon: leži medzi distálnými tretinami radia a ulny
Funkcia: pronacia

Laterálna (bočná, rediálna) skupina
• Musculus brachioradialis
• Musculus extensor carpi radialis longus
• Musculus extensor carpi radialis brevis

Zadná skupina

Povrchová vrstva
• Musculus extensor carpi ulnaris
• Musculus extensor digitorum
• Musculus extensor digiti minimi

Hlboká vrstva
• Musculus supinator
• Musculus abductor pollicis longus
• Musculus extensor pollicis brevis
• Musculus extensor pollicis longus
• Musculus extensor indicis

D) Svaly ruky (lat. mm.manus)

Svaly na dlaňovej strane ruky

Svaly tenaru
• Musculus abductor pollicis brevis
• Musculus flexor pollicis brevis
• Musculus opponens pollicis
• Musculus adductor pollicis

Svaly hypotenaru
• Musculus palmaris brevis
• Musculus abductor digiti minimi
• Musculus flexor digiti minimi brevis
• Musculus opponens digiti minimi

Svaly strednej skupiny
• Musculus lumbricales I-IV

Svaly medzi záprstnými kosťami
• Musculus

Svaly hlavy

2010-10-06T01:31:00.000-07:00

Svaly hlavy

Svaly hlavy majú niekoľko základných funkcií, ktoré ich (okrem anatomickej lokalizácie) rozdeľujú do viacerých podskupín.
Najvýznamnejšie sú:
A) okohybné svaly

B) žuvacie svaly - majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim
• spánkový sval (musculus temporalis),
• žuvací sval (m. masseter) a dva
• krídlové svaly (mm. pterygoidei).

C) mimické svaly - pripájajú sa na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim
• očný kruhový sval (m. orbicularis oculi),

• ústny kruhový sval (m. orbicularis oris),
• trubačský sval (m. buccinator) a ďalšie menšie svaly.

D) jazyk
Jazyk (orgán)
Jazyk (lat. lingua) je svalový orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine, ktorý pokrýva sliznica. Nachádza sa na spodine úst. Slúži na príjem a spracovanie potravy, pomáha pri cicaní, príjma taktilné a termické podnety, je nosičom orgánu chuti. U živočíchov pomáha vytvárať zvuky, u ľudí reč. Jazyk je husto inervovaný a je veľmi citlivým hmatovým orgánom. Dokáže zistiť veľmi presne poškodenie zubov a prítomnosť cudzích telies v ústach (napr. zrnko piesku).

Stavba
Na tele jazyka (lat. corpus linguae) rozoznávame chrbát (lat. dorsum linguae), hrot (lat. apex linguae), okraj (lat. margo linguae), koreň (lat. radix linguae). Spodná strana jazyka (lat. facies inferior linguae) je pomocou uzdičky (lat. frenulum linguae) pripojená k spodine ústnej dutiny. Pri zatvorených ústach sa chrbát jazyka dotýka predných dvoch tretín podnebia. Koreň jazyka smeruje do hltana, ale nedotýka sa ho, postupne prechádza do prýchlopky. Ani pri maximálnom vyplazení jazyka nie je koreň viditeľný, nachádza sa na ňom jazyková mandľa (lat. tonsila lingualis). Chrbát jazyka je od koreňa oddelený brázdou (lat. sulcus terminalis), ktorá ma tvar „V“, ktorého hrot smeruje do hltanu. Nachádza sa tu malý slepý otvor (lat. foramen caecum linguae Morgagni), ktorý je pozostatkom faryngeálneho čreva - základu štítnej žľazy.

Sliznica jazyka
Jazyk je pokrytý viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V sliznici jazyka sa nachádzajú jazykové bradavky (lat. papillae linguales), ktoré pomáhajú vnímaniu chuťových a dotykových podnetov. Podľa tvaru rozoznávame bradavky:
• listovité (lat. papillae foliatae)
• nitkovité (lat. papillae filiformes)
• hubovité (lat. papillae fungiformes)
• ohradené (lat. papillae vallatae)

Svaly jazyka
Svaly jazyka tvoria najväčšiu časť tela, ktoré rozdeľuje väzivová priehradka (lat. septum linguae) pozdĺžne na dve symetrické polovice. Väčšina svalov sa upína do šľachoviny jazyka (lat. aponeurosis linguae), ktorá sa nachádza pod celou sliznicou chrbtu jazyka. Vďaka tomu je jazyk veľmi pohyblivý a môže meniť svoj tvar. Všetky svaly jazyka sú inervované hlavovým nervom XII. (lat. nervus hypoglossus).

Extraglosálne svaly sa upínajú do jazyka, ale začínajú mimo neho, sú väčšie ako intraglosálne, ktoré začínajú a končia v jazyku.

• extraglosálne svaly:
o bradovojazykový (lat. musculus genioglossus)
o násadcovojazykový (lat. musculus styloglossus)
o jazylkovojazykový (lat. musculus hyoglossus)
o chrupkovojazykový (lat. musculus chondroglossus)

• intraglosálne svaly:
o horné a dolné pozdĺžne svaly
o priečny
o zvislý

Orgán chuti
Na jazyku sa nachádza väčšina chuťových pohárikov ktoré sú umiestnené v ústnej dutine. Chuť vnímame ako kombináciu štyroch základných chuťových vnemov: sladkého, slaného, kyslého a horkého. Sladkú chuť vnímame špičkou jazyka, slaná chuť je vnímaná krajnými časťami jazyka za receptormi pre vnímanie sladkej chuti. Kyslá chuť je vnímaná na krajoch jazyka v jeho strednej časti. Receptory horkej chuti sú umiestnené uprostred v zadnej časti jazyka.

Svaly dolnej končatiny

2010-10-06T01:23:00.000-07:00

Svaly dolnej končatiny
Svaly dolnej končatiny (lat. musculi membri inferioris) sa delia vzhľadom k topograficko-anatomickému vzťahu na dve hlavné skupiny:
A) Bedrové svaly (lat. musculus coxae)
B) Svaly voľnej časti dolnej končatiny (lat. musculus partis liberae membri inferioris)
• svaly stehenné (lat. musculus femoris)
• svaly lýtkové (lat. musculus cruris)
• svaly nohy (lat. musculus pedis)

Bedrové svaly

Predná skupina
• Musculus psoas major
Odstup:Priečne výbežky posledného hrudného a lumbálneho stavca
Upon:trochanter minor
Funkcia:dôležitý pri chôdzi,flexia chrbtice,addukcia

• M.psoas minor
Leží v entromediálnej strane m.psoas major.Často je len zachovaná ako lesklá plochá šľacha

• M.iliacus
Odstup:fossa iliaca
Upon:trochanter minor
Funkcia:ventrálna flexia v bedrovom kĺbe

Zadná skupina [úprava]

• M.gluteus maximus
Odstup:os sacrum,vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti,kostrč
Úpon:pod trochanter major
Funkcia:abdukcia,addukcia,udržiava sklon panvy v stoji a pri chôdzi

• M.gluteus minimus a medieus
Odstup:vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti
Upon:trochanter major Funkcia:flexia,extenzia

• M.quadratus femoris
Odstup:tuber ischiadicum Upon:crista intertrochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.gemellus superior
Odstup:spina ossis ischi Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.gemellus inferior
Odstup:tuber ischiadicum Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.obturatorius externus

• M.obturatorius internus
Odstup:foramen obturatum Upon:fossa trochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.tensor fasciae latae
Odstup:spina iliaca anterior superior Upon:m.gluteus maximus Funkcia:flexia abdukcia v bedrovom kĺbe

• M.piriformis
Odstup:Facies anterior ossis sacri Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia

Svaly voľnej časti dolnej končatiny [úprava]

Stehenné svaly [úprava]

Predná skupina [úprava]
• M.sartorius
O:spina iliaca anterior superior U:tuberositas tibie F:flexia kolena, vnútorná rotácia tibie

• M.quadriceps femoris
1.m.rectus femoris O:spina iliaca anterior inferior 2.m.vastus medialis O:linea aspera 3.m.vastus lateralis O:Linea aspera 4.m.vastus medius O:ventrálna plocha femuru U:patella,ligamentum patellae kt.sa upína na tuberositas tibie F:zúčastňujú sa pri chôdzi

• M.articularis genus
Vnútorná (mediálna) skupina [úprava]

• M.gracilis
O:Dolné rameno ossis pubis U:linea aspera F:addukcia bedra

• M.adductor longus
O:synfyzy U:linea aspera F:vonkajšia rotácia

• M.adduktor brevis
O:synfyza U:pes anserinus F:vnútorná rotácia

• M.adduktor magnus
O:tuber ischiadicum U:linea aspera F:vonkajšia rotácia

• M.pectineus
O:pecten ossis pubis U:trochanter minor F:vonkajšia rotácia

Zadná skupina [úprava]

• M.semitendinosus
O:tuber ischiadicum U:pes anserinus F:vnútorná rotácia

• M.semimembranosus
O:tuber ischiadicum U:mediálny condylus tibie F:vnútorná rotácia

• M.biceps femoris
Ma dve hlavy:caput longum O:tuber ischiadicum
caput breve O:linea aspera
U:caput fibulae F:vonkajšia rotácia kolena

Lýtkové svaly [úprava]

Vonkajšia (laterálna) skupina [úprava]

• M.peroneus longus et brevis
O:caput fibulae U:1.a5.metatarz F:zdvíhanie vonkajšieho okraja nohy

Predná skupina [úprava]

• M.tibialis anterior
O:laterárny bok tibie U:os cuneiforme, palcový metatarz F:supinacia

• M.extensor digitorum longus
O:membrana interossea U:koncové články 2. a 5. prst F:extenzia prstov

• M.extensor hallucis longus
O:stredná tretina fibuly U:druhý článok palca F:extenzia palca

Zadná skupina [úprava]

• M.triceps surae

• M.plantaris

Svaly nohy [úprava]

Svaly na chrbte nohy [úprava]

• M.extensor digitorum brevis

• M.extensor hallucis longus

Svaly na ploške nohy [úprava]
• Svaly palcovej skupiny
• M.abductor hallucis
• M.flexor hallucis brevis
• M.adductor hallucis
• Svaly malíčkovej skupiny
• M.abductor digiti minimi
• M.flexor digiti minimi
• Svaly strednej skupiny
• M.flexor digitorum brevis
• M.quadratus plantae
• Mm.lumbricales
• Mm.interossei plantares

Svalová sústava

2010-10-06T01:19:00.000-07:00

Svalová sústava

Tvorí aktívnu zložku pohybového aparátu, zabezpečuje realizáciu pohybu. Základom svalovej sústavy je priečne pruhované svalové tkanivo riadené nervovým systémom. Funkčným orgánom svalovej sústavy sú svaly (lat. musculi). Názov musculus – myš, myška vznikol pravdepodobne podľa pretiahnutého tvaru svalu a podľa charakteristického hmatateľného pohybu kontrahujúceho sa svalu. Základnou vlastnosťou svalov je schopnosť zmrštenia – svalovej kontrakcie. V ľudskom tele je asi 600 svalov , a to 300 v každej polovici tela. Hmotnosť svalov tvorí u muža 36% a u ženy 32% z celkovej telesnej hmotnosti. U športovcov môže hmotnosť svalov dosiahnuť až 45% z celkovej telesnej hmotnosti. Náuka o svaloch – myológia.

Štruktúra svalu
Sval sa skladá z troch základných zložiek: svalové vlákno, väzivo a pomocné svalové zariadenia.

Svalové vlákno
Je základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalu. Svalové vlákno má valcovitý tvar. Pod bunkovou membránou sú v pozdĺžnych radoch uložené početné jadrá. V cytoplazme svalového vlákna sú bunkové organely vrátane mitochondrií, kvapôčky tuku a glykogénu a hlavnú súčasť tvoria husto usporiadané pozdĺžne orientované myofibrily (svalové vlákna) , ktoré sa skladajú z kontraktilných bielkovín aktínu a myozínu ( myofilamentá). Priečne pruhovanie kostrového ( aj srdcového) svalu spôsobuje rozdielna svetelná lomivosť jednotlivých úsekov myofibríl, ktorá sa pravidelne strieda (striedajúce sa svetlejšie a tmavšie úseky na myofibrilách viditeľné pod svetelným mikroskopom- slabo a silne dvojlomné úseky). Svetlejšie úseky sú tvorené aktínom (izotropné úseky) , tmavšie úseky sú tvorené myozínom (anizotropné úseky). Svetlejšie úseky sú rozdelené pozdĺžnou tmavou platničkou ( Z línia) na dve polovice ( od Z línie odstupujú na obe strany aktínové myofilamentá a svojimi koncami zasahujú medzi myozínové myofilamentá). Úsek myofibrily medzi dvoma Z líniami sa nazýva sarkoméra – je najmenšou kontrahovateľnou jednotkou a kontrakcia celej myofibrily nastáva zmrštením jednotlivých sarkomér, ktoré zároveň ležia na rovnakej úrovni vo všetkých myofibrilách svalového vlákna , takže po svalovom vlákne prebieha jednotná kontrakčná vlna. Jednotlivé svalové vlákna sú navzájom spojené väzivom. Niekoľko svalových vlákien (10-100) sa pomocou svalového väziva spája do primárnych zväzkov (svalových snopčekov). Niekoľko primárnych zväzkov sa spája svalovým väzivom do sekundárnych zväzkov. Niekoľko sekundárnych zväzkov sa spája do svalového snopca. Niekoľko svalových snopcov tvorí sval. Primárne a sekundárne zväzky sú obalené a spájané navzájom svalovým väzivom, ktoré sa nazýva osvalie (perimysium).

Na svale sa rozlišuje:
• začiatok – odstup svalu je časť, ktorou je sval pomocou šľachy pripojený na kosť
• hlava svalu –mäsitá časť, ktorou pokračuje začiatok svalu
• bruško svalu – najširší úsek svalu , ktorý pokračuje do zúženej časti
• chvost svalu - zúžená časť svalu
• úpon svalu – pripojenie svalu ku kosti pomocou šľachy
• úpon svalu je pohyblivejší ako odstup svalu

Fyzikálne vlastnosti kostrového svalu
Pružnosť svalu znamená, že počas svalovej kontrakcie sa skráti a po ukončení kontrakcie dochádza k relaxácii, ochabnutiu svalu ( čo sa prejaví poklesom napätia v svale a vrátením sa svalu na svoju pôvodnú dĺžku ). Pevnosť svalu sa pohybuje v rozmedzí 4-12 kg na 1cm2 kolmého prierezu svalov.

Fyziologické vlastnosti kostrového svalu
Kostrový sval je dráždivý a schopný kontrakcie. Normálnym podnetom na svalovú kontrakciu je nervový vzruch. Kontrakcia svalového vlákna prebieha podľa zákona všetko alebo nič , t.j. svalové vlákno sa po podráždení prahovým podnetom kontrahuje maximálne. Svalové vlákno nie je schopné sa kontrahovať rôznou intenzitou, buď sa kontrahuje maximálne ( na prahový a nadprahový podnet ) alebo vôbec (na podprahový podnet nereaguje). Po ukončení kontrakcie sa svalové vlákno nedokáže aktívne vrátiť na svoju pôvodnú dĺžku , dôjde iba k uvoľneniu zvýšeného svalového napätia , čím sa svalové vlákno vráti na pôvodnú dĺžku. Kostrový sval má schopnosť skrátiť sa o 30-50% dĺžky svalového vlákna.

Svalová kontrakcia
• Izotonická- mení sa dĺžka svalu bez zmeny napätia svalu.
• A, koncentrická – sval sa skracuje.
• B, excentrická – sval sa predlžuje- brzdenie .
• Izometrická – mení sa napätie svalu bez zmeny dĺžky svalu , vzostup napätia zodpovedá hmotnosti alebo odporu predmetu alebo prekonávanému odporu.

Svalové väzivo
Endomysium spája vo zväzkoch jednotlivé svalové vlákna, umožňuje posuny svalových vlákien medzi sebou. U trénovaného svalu je viac uhladené a kladie menší odpor pri činnosti svalových vlákien. Perimysium – osvalie obaľuje a spája jednotlivé primárne a sekundárne zväzky. Šlacha je zväzok rovnobežne usporiadaných kolagénových vlákien navzájom spojených väzivom - ide o veľmi pevné, tuhé väzivo. Prekrvenie šľachy je slabé - je belavej farby. Prechod svalových vlákien do šľachy sa uskutočňuje prostredníctvom väziva ( väzivo svalu prechádza do väziva šľachy). Šľacha zabezpečuje odstup a úpon svalu. Na kosť sa šľacha pripája šikmo tak, že väzivo šľachy zrastá s okosticou a kolagénové vlákna pokračujú do kosti. Ťah svalu sa pri kontrakcii plynulo prenáša najprv na väzivo šľachy , až potom na kolagénové vlákna. Tým je zabezpečená nielen obrovská mechanická pevnosť úponu ( skôr sa pretrhne sval, než sa vytrhne šľacha v mieste úponu) , ale aj pružný, elastický prenos sily na kosti. Povrch šľachy je chránený šľachovými pošvami. Šľachové telieska (vretienka) registrujú zmeny svalového napätia. Sú uložené v šľachách v blízkosti úponu svalu v sérii s pracovnými svalovými vláknami. Po zvýšení svalového napätia v dôsledku svalovej kontrakcie sa šľachové telieska podráždia, vzniknutý vzruch sa šíri senzitívnymi vláknami do miechy, kde prostredníctvom interneurónov vzniká útlm motoneurónov vlastného svalu a synergistov (ochrana svalu a šľachy pred poškodením z preťaženia) a súčasne sa aktivujú motoneuróny antagonistov. Šľachové telieska sa aktivujú pri svalovej kontrakcii a následne spôsobia svalovú relaxáciu.

Pomocné svalové zariadenia
• svalové pokrývky - fascie sú väzivové blany, ktoré obaľujú jednotlivé svaly alebo skupinu svalov.
• šľachové pošvy – sú trubicovité útvary , ktoré obaľujú a pridržujú šľachu ku kostenému podkladu. Vonkajšia vrstva šľachových pošiev je z kolagénového väziva a vnútorná z blany , ktorá produkuje maz. Uľahčujú kĺzanie šľachy a chránia šľachu pred poškodením o kostené časti pri svalovej činnosti. Pri preťažení alebo úraze dochádza k poškodeniu šľachovej pošvy (tendinopatia, tendovaginitis).
• mazové vačky - burzy sú vakovité útvary s podobnou štruktúrou ako šľachové pošvy. Sú lokalizované na miestach, kde sa sval alebo šľacha opiera o tvrdý podklad kosti. Chránia sval a šľachu pri ich činnosti pred poškodením a umožňujú im voľný pohyb.
• Svalové cievy zabezpečujú výživu svalov. Do každého svalu vstupujú vetvičky tepien, ktoré privádzajú okysličenú krv so živinami , vo svale sa vetvia na terminálne riečisko - bohatú vlásočnicovú sieť a zo svalu sa odkysličená krv a splodiny metabolizmu odvádzajú vetvičkami žiliek. Prekrvenie svalov v pokoji je nízke, po zahájení svalovej činnosti sa niekoľkonásobne.

Inervácia svalov
Nervové vlákna , ktoré vstupujú do svalov sú trojakého druhu: motorické, senzitívne a autonómne.

Motorické vlákna
Motorické vlákna vychádzajú z alfa motoneurónov mechy. Každé motorické vlákno sa vo svalovom tkanive v blízkosti svalových vlákien vetví. Každá vetvička každého motorického vlákna sa spája so svalovým vláknom prostredníctvom nervosvalovej platničky. Mediátorom prenosu vzruchu na nervosvalovej platničke je chemická látka- acetylcholín. Motorické vlákna vedú vzruch , ktorý zabezpečuje svalovú kontrakciu.

Motorická jednotka
Je základnou funkčnou jednotkou svalu. Je súbor svalových vlákien inervovaných jedným alfa motoneurónom. Takže z jedného alfa motoneurónu prostredníctvom motorického nervového vlákna sa inervuje niekoľko nervosvalových platničiek. Motorické platničky sú najmenšie vo svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku napr. v okohybných svaloch ( jedno motorické nervové vlákno inervuje 8- 12 svalových vlákien) a najväčšie vo svaloch DK ( jedno motorické vlákno inervuje niekoľko sto svalových vlákien). Čím sú pohyby presnejšie a jemnejšie , tým musia byť presnejšie riadené, preto pri svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku musí byť menšia motorická jednotka. Do svalových vretienok prichádzajú nervové vlákna z gama motoneurónov, ktoré vyvolávajú kontrakciu svalových vlákien vo svalových vretienkach.

Senzitívne vlákna
Vychádzajú zo špecializovaných receptorov - svalových vretienok a šľachových teliesok , vedú vzruch do CNS.

Svalové vretienka registrujú zmenu dĺžky svalu
Informujú CNS o stupni svalovej kontrakcie. Svalové vretienko sa skladá z 5-10 modifikovaných (tzv. intrafuzálnych) svalových vlákien uzavretých vo väzivovom obale. Svalové vretienka sú uložené paralelne s pracovnými (tzv. extrafuzálnymi) svalovými vláknami, konce vretienok sa dotýkajú pracovných svalových vlákien. Periférne úseky vretienok sú kontraktilné, inervované motorickými vláknami z gama motoneurónov miechy.

Stredná, receptorová časť neobsahuje kontraktilné bielkoviny , predstavuje začiatok senzitívnych vlákien, ktoré pri zmene dĺžky intrafuzálnych vlákien vedú vzruch do miechy, kde aktivuje priamo motoneuróny toho istého svalu a cez interneuróny jednak aktivuje motoneuróny synergistov a jednak tlmí motoneuróny antagonistov. Axóny týchto motoneurónov ako odstredivé vlákna opúšťajú miechu a cez nervosvalovú platničku podráždia svalové vlákna, čím vznikne svalová kontrakci. Podnetom pre podráždenie svalových vretienok je predĺženie okolitých pracovných svalových vlákien, čím dôjde k predĺženiu a podráždeniu aj receptorovej časti vretienok a vzruch sa šíri dostredivými nervovými vláknami do mechy. Prah dráždivosti svalových vretienok je veľmi nízky – registrujú zmenu dĺžky svalového vlákna už o 0,05 mm. Svalové vretienka sa aktivujú pri predĺžení svalových vlákien a následne spôsobia svalovú kontrakciu.

Autonómne nervy
Zabezpečujú inerváciu svalových tepničiek (končia v stene tepničiek) a reguláciou priesvitu tepničiek menia krvný prietok vo svale.

Biochemické zloženie kostrového svalu
Svalové tkanivo obsahuje 75% vody, 20% bielkovín ,1% minerálnych látok a zvyšok pripadá na svalový glykogén, ATP, CP a myoglobín.

Rast a regenerácia svalov
• Do hrúbky rastie sval hrubnutím svalových vlákien – hypertrofia.
• Do dĺžky rastie sval prikladaním svalových vlákien na koncoch.
• Regeneračná schopnosť svalov sa za normálnych okolností neuplatňuje.
• Počet svalových vlákien sa po narodení nemení.
• Pri regenerácii natrhnutého svalu sa sval hojí väzivovou nepružnou jazvou.
• Vekom dochádza medzi svalovými vláknami k zmnoženiu tuku, atrofii svalových vlákien a k strate pružnosti svalu.

Delenie svalov
• Agonista je sval, ktorý je iniciátorom pohybu v určitom smere
• Anatagonisti sú svaly, ktoré vykonávajú protichodný opačný pohyb
• Synergisti sú svaly, ktoré sa zúčastňujú na pohybe vykonávanom agonistom.

Travenie a vstrebávanie

2009-05-02T09:58:00.000-07:00

Trávenie je v podstate chemické a mechanické spracovanie prijatej potravy.
Mechanické spracovanie potravy je v živočíšnej ríši veľmi rozmanitý proces, ktorý závisí predovšetkým od druhu prijímanej potravy.
Chemické spracovanie je naopak pochod, ktorý má u živočíchov všetky základné rysy spoločné.
Stavbu tráviaceho ústrojenstva určujú dva základné faktory - zložitosť organizmu a druh prijímanej potravy. Obecný vývojový trend vo výstavbe tráviaceho systému smeruje od tráviacej dutiny na tráviaci trubicu.
Tráviaca dutina je vak, ktorého otvor slúži na príjem potravy aj zbavovanie nestrávených zvyškov. V primitívnej forme je vytvorená napr. u nezmar.
Tráviacej trubice má nielen oddelené ústne a vyvrhovací otvor, ale členenie trubice na jednotlivé oddiely dovoľuje jej funkčné špecializáciu. Predné úseky trubice zvyčajne plnia funkcie úschovne potravy (vole vtákov a niektorého hmyzu) alebo sa priamo zúčastňujú mechanického a chemického spracovania potravy. V najdlhším trubicovitém oddielu prebieha chemické spracovanie potravy a vstrebávanie živín. Tomuto oddielu říkáme črevo. S vývojom zložitejších a väčších organizmov sa prejavuje všeobecná tendencia k predlžovaniu dĺžky tráviacej trubice a na zväčšenie jej vnútorného povrchu (klky, riasy).

Tenké črevo

2009-05-02T09:57:00.000-07:00

- Je hlavným miestom, kde dochádza k trávenie a vstrebávanie

- Jeho dĺžka je asi 3-5 m, priemer 3 cm
fce:
- Dochádza v ňom k dokončenie trávenia a to hlavne v prvom úseku = vo dvanástniku
- Resorpcie
3 hlavné oddiely:
dvanástniku
lačník
kyčelník

Dvanástniku
- Má zahnutý tvar (Podkova)
- Ústie do neho spoločným vývodom pankreas a žlčovody = práve v tomto úseku dochádza k trávenia
- Zo žlčníka + pečene = žlčovody (žlč) do dvanástniku
- U človeka sa žlč zložeená pečeňovými bunkami zhromažďuje v žlčníku
- Žlč vylučovaná pečeňou sa v žlčníku koncentruje resorpcií solí a vody stenou žlčníka - tento proces môže viesť k nadmernému zahusťovanie žlče a cholesterol prítomný v žlči sa vyzráža a vytvorí spolu s ďalšími látkami žlčové kamene
- Žluč.soli urýchľujú trávenie a vstrebávanie tukov
obsahuje:
žluč.kyseliny - trávenie tukov
: Žlč. farbivá - bilirubín a biliverdin
: Minerálne l.
- Bilirubín * z rozpadajícího sa hemoglobínu v pečeni, slezine a kostnej dreni - rozkladá sa a spôsobuje hnedé sfarbenie stolice

pankreas:
- Žľaza uložená v ohybe dvanástnika, pod žalúdkom
fce: endokrinný a exokrinní žľaza
endokrinný: inzulín, glukagón (uvoľňuje sa do krvi)
exokrinní: vylučujú 2 druhy štiav:
1) bohatá na hydrogenuhličitan - neutralizácia žalúdočných štiav (= HCl), k vytvoreniu
optimálneho pH pre pôsobenie enzýmov
- Potrava, ktorá sa dostáva do dvanástnika je neutralizovaný hydrogenuhličitan v pankreatickej šťave
2) obsahuje enzýmy ako: trypsín - rozkladá bielkoviny
: Amyláza - rozkladá polysacharidy
: Pankreat. lipáza - účinkom žlč. kyselín dochádza k emulgovanie tukov --
sú napádané lipázy

lačník, kyčelník:
- Lačník je miestom najintenzívnejšieho trávenie a vstrebávanie
účinkom enzýmov: erepsin - dochádza k úplnému rozkladu bielkovín
: Maltáza, laktáza - dokončujú trávenie Sachar. → monosacharidy
: Sacharáza
: Lipáza - odbúravanie tukov
- Všetky tieto enzýmy vznikajú priamo v čreve

Tráviace funkcie žalúdka a čriev

2009-05-02T09:56:00.000-07:00

Žalúdok - je umiestnený pod bránicou ako dutý vak. Horná časť tvoria klenba, telo, vrátník.žaludeční stena z troch vrstiev: hladké svalstvo, sliznice, väzivové blana. Po premiešaní žalúdočnými šťavami do dvanástnika. Peristaltické pohyby: 3/min, napätie je riadené vegativním nervstvem. Ochranný reflex (bezpodmienečný)-vracanie (predĺžená miecha)

Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy sú:
- Kyselina soľná (desinfikace), kyselina chlorovodíková - vytvára v žalúdku kyslé prostredie, zabíja choroboplodné zárodky a bránia rozkladu vitamínov B1, B2 a C. Zmeniť nerozpustné minerálne látky na soli rozpustné v H2O. Premena neúčinného pepsinogenu na pepsín.

Pepsín - štiepi v H2O nerozpustné bielkoviny na rozpustné peptiny.
Mucino - je súčasťou zásaditého hlienu, tvorí ochranu žalúdočnej sliznice. Chráni ju pred natrávením vlastné žalúdočnej šťavou.
Chymosin - zráža bielkoviny mlieka
Lipase - tuky na glycerol a mastné kyseliny
Sústa - do žalúdka - dráždi žalúdočnej sliznice, v nej sa tvorí hormón gastin ® späť do steny žalúdka a vyvolá sekréciu žalúdočnej šťavy.

Tenké črevo - dvanástorník (žlčové vývod a vývod pankreasu), lačník, kyčelník.Pokračuje trávenie a vstrebávanie. Pankreas --

Zřasená sliznice - jemné výbežky - klky, medzi nimi sú žlázky, ktoré produkujú zásaditá črevnú šťavu.
Šťava obsahuje enzýmy:
- Peptidózy - štiepia bielkoviny až na aminokyseliny,
- Lipázy - štiepi tuky,
- Amyláza - štiepi cukry.

V hornej časti čreva sú klky, ktoré pri trávení produkujú hormóny sekretin a pankreozymin - do pankreasu ® pankreatické šťava, ktorá obsahuje enzýmy na trávenie všetkých živín: trypsín - štiepi bielkoviny, lipáza - štiepi tuky, amyláza - štiepi cukry.

Hrubé črevo - trakčník vzostupný, trakčník priečny, trakčník klesajúci, 1,5 m dlhé, produkuje hlien a koná peristaltické (posunující potravu) pohybyObsahuje črevnú mikroflóru, baktérie hnilobná (amoniak, sulfan, fenoly), baktérie zákvasovými (metán, CO2). Činností týchto baktérií vznikajú vitamíny B12 a K. dôležitá je vláknina v potrave (Lignín, pektíny, akulóza) stimuluje činnosť kvasných baktérií a pozastavuje činnosť baktérií hnilobné

Tráviaca sústava a výživa človeka

2009-05-02T09:54:00.000-07:00

tráviaci systém je zložený z viacerých na seba funkčne nadväzujúcich orgánov
ontogeneticky sú orgány zložené z derivátov embryonálneho ektodermu, entodermu
mezodermu
organizmus potrebuje pre svoje životné pochody primerané množstvo živín - cukrov, tukov,
bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a vody = tieto l. získava z potravy, ktorá sa prijíma a spracováva v tráviacej súst.
fce:
= Príjem potravy
= Mechanické a chemické spracovanie potravy = trávenia (zuby, jazyk ..)
= Vstrebávanie živín
= Doplnenie energie a živín pre bunky
= Odvod nestráviteľných a odpadových l.

Trávenia (lúhovanie)
- Dochádza k štiepenie makromol.l. (bielkoviny, tuky, polysacharidy ..) na menšie jednotky
polysacharidy sa štiepi na → olygosachar. → monosacharidy (glukóza)
lipidy (tuky) → mastné kyseliny alebo glycerol
bielkoviny → peptidy, AK
- Živiny sa štiepia pomocou hydrolytických enzýmov. ktoré sa nachádzajú v tráviacom trakte
- Malé molekuly vzniknuté trávením prechádzajú membránou črevných b. Þ dostávajú sa do krvi a miazgy
- Zahŕňa v sebe spracovanie potravy:
mechanické - pohľadávok potravy a premiešaní s tráv.šťávami
chemické - pomocou tráv. štiav obsahujúce enzýmy sú živiny štiepené na jednoduchšie l.
- V dutine ústnej je potrava mechanicky oslabené (zuby, jazyk) a zmiešanie so slinami = obsahujú vodu, minerálne l. a hlavne ptyalin (začína trávenie škrobu) a mucino (hlienovitý látka spôsobujúca vazkost súst
- Prehltnutím sa sústo dostáva do hltana a pažeráka
- V žalúdku je strava premiešať peristaltickými pohyby s žalúdočnou šťavou obsahujúce HCl = svojim nízkym pH ničí choroboplodné zárodky, aktivuje pepsín, uľahčuje vstrebávanie miner.l.
pepsín: štiepia bielkoviny na polypeptidy
chymosin: zráža mliečne bielkoviny na vločky
mucino: hlienovitý l., chráni pred natrávením vlastné žalúdočnej sliznice
žalúdočnej lipázy: štiepia tuky
- Trávenina (chymus) sa posúva smerom k vrátnik a po malých dávkach do dvanástniku
- Tenké črevo je miestom najintenzívnejšieho trávenia
- Hladká Sval vykonáva peristal.pohyby + výkyvných pohyby (miešanie))
napomáha: črevnej šťava - slabo zásaditá (neutralizuje kyslú tráveninu z žalúdka)
- Obsahuje lipázy (štiepi tuky), amyláza (štiepi vyššie sacharidy na
jednoduché)
: Pankreatické šťava-obsahuje trypsín (štiepia bielkoviny) ..
: Žlč-žltohnedá (spôsobené žluč.barvivem = bilirubín) - pomáha tráviť
tuky - spôsobuje ich emulgovanie (rozptýleniu) a aktivuje pankreat. lipázy

O to vypuklejšie vystupuje

2008-09-25T00:25:00.001-07:00

O to vypuklejšie vystupuje tento problém vtedy, ak sa vypracovali nevhodné stereotypy, čo sa dosť stáva najmä vtedy, keď mladí športovci začnú trénovať bez dozoru trénera. V tomto prípade sa často musí postupovať tak, že sa najprv „rozbije“ starý stereotyp a až potom sa začne vypracúvať nový, správny stereotyp. Rozbitie nevhodného stereotypu sa môže uskutočniť práve schválnym nedodržaním podmienok vypracúvania DS. Ako príklad môžeme uviesť niektorých hráčov v stolnom tenise, kde do výkonnostného a vrcholového športu prichádzajú bývalí samoukovia, s dobrou technikou, ale s takým držaním rakety, ktoré neumožňujú dokonale sa naučiť nové progresívne prvky.
10) Dôležitou súčasťou analyzátorov je mozgová kôra. Jej význam pri pocite, alebo vneme môžeme demonštrovať na základe zmyslových zážitkov a skúseností.
• zmyslová skúsenosť /pom. a sln./,
• fantómové bolesti/amput. končatín/,
• schopnosť vnímať priestor aj bez binokulárneho videnia.
Takýto spôsob pociťovania je zároveň príkladom potreby komplexného pociťovania. KP existuje aj v športe, keď mozgová kôra integruje elementárne pocity viacerých analyzátorov do komplexného vnemu špecifickými pocitmi - pocit pádu (zoskok padákom), pocit snehu (lyžiari), pocit súpera (slepí judisti).
Zapojené sú viaceré analyzátory a výslednicou je pocit, ktorý nie je špecifický ani pre jeden analyzátor (napr. pocit snehu vzniká súhrou zrakového, sluchového, statokinetického, tepelného a chladového receptora).

Dynamický stereotyp (DS)

2008-09-25T00:23:00.000-07:00

Dynamický stereotyp (ďalej DS) je dočasne nemenná sústava podmienených a nepodmienených reflexov, ktorá vznikla na základe stereotypne sa opakujúcich podnetov. DS vznikne len pri dodržaní určitých podmienok:
- nemeniace sa poradie podmienených a nepodmienených reflexov
- stále kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti týchto reflexov
- nemeniace sa intervaly

Poznatky o dynamickom stereotype sa využívajú v režime práce a odpočinku i pri telesných cvičeniach. Pre organizmus je žiadúce, aby sa za určitých okolností vypracoval DS, čo umožní určité činnosti robiť automatizovane a ekonomicky. Sú však osoby, u ktorých majú DS takú dôležitú úlohu, že aj najmenšia odchýlka rozladí celkovú činnosť organizmu.
Treba povedať – najmä v súvislosti s pracovným procesom a športom – že za určitých okolností vypracovaný stereotyp pôsobí škodlivo, brzdí ďalší rozvoj pohybových schopností.

9) Fázy DS pri motorickom učení Vypracovanie pohybového návyku má svoje zákonitosti a prebieha vo viacerých štádiách.

2008-09-25T00:22:00.000-07:00

- Osvojenie pohybových návykov a spojenie jednotlivých prvkov do celku. Rôzne fázy pohybu aktivujú ohniská v mozgovej kôre, medzi ktorými sa postupne vytvára spojenie . Pre toto štádium je typické veľké množstvo zbytočných pohybov, zvýšené svalové napätie a celková strnulosť pohybu. Je to preto, že vzruch z jedného pohybového ohniska sa šíri.
- Pohyb sa upresňuje a zdokonaľuje tým, že sa odstraňujú zbytočné pohyby. Znižuje sa napätie svalov a zlepšuje sa koordinácia. na kôrovej úrovni sa to deje tým, že nastáva koncentrácia vzrušenia do ohniska príslušného pohybu. Cvičenec reaguje pozitívne na požadované podnety a nereaguje vďaka kôrovému útlmu na nepotrebné podnety. Štádium koncentrácie a diferenciácie.
- Zdokonaľovanie pohybového návyku. V tomto štádiu už nevznikajú kvalitatívne nové dynamické zmeny v kôre. No rôzne deje majú rôznu hĺbku, ktorá závisí od počtu opakovaní. Štádium automatizácie a jej vyššia forma - štádium stabilizácie.

8) Zrážanie krvi

2008-09-25T00:21:00.000-07:00

Pri poranení dochádza v mieste poranenia k reflexnému zúženiu ciev, zníženiu TK a k nahromadeniu krvných elementov, ktoré napomáhajú k upchatiu cievy. Čas krvácania je kratší ako čas zrážania, lebo dochádza k reflexnému zúženiu ciev / 3- 4 min. / . Čas zrážania meriame na sklíčku, a preto je dlhší / 5 – 7 min. / .
zrážanie : v prípravnej fáze zrážania krvi prebiehajú nezávisle na sebe dve cesty vzniku faktoru premeny protrobínu. Extravaskulárna(tkanivová) je aktivovaná faktorom uvolneným pri porušení tkanív, inravaskulárna(plazmatiská) je aktivovaná doštičkovým faktorom uvolneným z rozpadnutých krv.doštičiek v mieste poraneniaa. Obecesty vedú zreťazeným pôsobením medzi rôzne plazmatickými faktormi ku vzniku faktoru premeny protrobínu, ktorý sa potom za prítomnosti Ca++ aktivuje v plazme sa nachádzajúci protrobín na trombín. Ďalej trombín aktivuje premenu fibrinogénu na fibrín a nakoniec nastane retrakcia fibrínun účinkom faktoru stabilizujúci fibrín a vzniká definitývna krvná zátka.

2. Motorická jednotka MJ

2008-09-25T00:20:00.002-07:00

Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa
uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.

7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov

2008-09-25T00:20:00.001-07:00

7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov vznikajú aj pomalé a rýchle sv. vlákna. V dôsledku toho jedna motorická jednotka má vždy len jeden typ sv. vlákien, buď rýchle(biele) alebo pomalé(červené).
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.
2.B rýchle, glykolitické bledé biele – aktivita neoxidatívnych enzýmov, veľa ATP a KP, neoxidatívne anaeróbne pochody, rýchla činnosť s veľkou silou, vekom ich počet klesá, lebo chýbajú intenzívne silové a rýchlostné stimuly, potrebné na udržiavanie ich vlastností.

6) PS vysiala kolaterály do EPMS

2008-09-25T00:18:00.002-07:00

6) PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.
Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú d
obu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)

To znamená, že

2008-09-25T00:18:00.001-07:00

To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Sympatikus sa cez sympatikovometikovú reakciu, s vylúčením nonadrenalínu, zapája do činnosti len pri rôznych aktivitách (pohybová, rozmnožovacia), ale aj pri stresových situáciách. Pri pohybovej činnosti
nestačí len ovplyvniť činnosť srdca znížením aktivity vagu, ale je potrebné prispôsobiť tejto aktivite aj periférnu cirkuláciu cestou redistribúcie krvi najmä z vnútorných orgánov do kostrových svalov. Netrénované osoby, napriek tomu, že hlavným regulačným nervom je parasympatikus, majú podiel n. vagus na regulácií srdca menší ako podiel sympatiku. Nielen pod vplyvom vytrvalostného behu ale aj pri intervalovom tréningu, pri ktorom musí srdce pracovať proti periférnemu odporu, ktorý sa zväčšuje v dôsledku zvýšeného TK, nastávajú morfologické zmeny v podiele parasympatiku a sympatiu tak, že podiel vagu sa zvýši a podiel sympatika ustúpi. Toto sa označuje ako fyziologicky zväčšené srdce, ktoré spočíva v hypertrofii svaloviny.

Pre periférnu časť

2008-09-25T00:17:00.000-07:00

Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. Regulácia srdca. Srdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemu. Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.

4) Autonómny systém reguluje

2008-09-25T00:16:00.000-07:00

4) Autonómny systém reguluje funkcie vnútorných orgánov. Srdce má určitú autonómiu, lebo aspoň čiastočne pracuje na základe vzruchov, ktoré vydáva vzrušič - pacemaker. Srdce má schopnosť automatizácie, ktorú zabezpečujú centrá srdcovej automacie (vzrušivosti)-primárny a sekundárny uzol. Stavba prevodového systému srdca : primárna centrum je při vyústení dutých žíl do srdca(primárna uzol, sínusový, Kízov – Flakov ), v blízkosti átriovenrikulárnej prepážky je sekundárny uzol(Aschow – Tawarov), z neho vychádza Hissov zväzok, ktorý sa vetví na pravú a ľavú časť a končí Purkyňovými vláknami. Vzruch vznikne v primárnom uzle a po svalovine predsiení prejde na sekundárny uzol. ďalej po svalovine na Hissov zväzok a stade po Purkyňových vláknach na svalovinu komôr.
Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov.
V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.

3) Krvné skupiny

2008-09-25T00:15:00.002-07:00

Krv človeka sa delí podľa prítomnosti aglutinínov a aglutinogénov na 4 základné skupiny:
A, B, AB, 0. KS objavil Landsteiner 1901 /.3 / a Jánsky 1907(4). Príslušný aglutín sa nesmie stretnúť s príslušným aglutinogénom / A – A, B – B / , inak by nastala aglutinácia, ktorá spôsobuje smrť. Poznáme niekoľko kvantitatívne a kvalitatívne odlišných druhov antigénu A a B, a tieto príbuzné, ale predsa odlišné druhy označujeme ako podskupiny: A – A1, A2, A3, Ax. B – B3, Bx. AB – A1- B, A2B, A3B,
AxB. A – 47%, B – 8%, 0 – 38% AB – 4%
A : má aglutinogén A a aglutinín anti B
B : B A
AB : AB -
0 : - 0
aglutinácia v sére anti A = A
B = B
A aj B = AB
v ani jednom = 0

7. Vitálna kapacita

2008-09-25T00:15:00.001-07:00

1)Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
2) Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.

Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv

2008-09-25T00:14:00.001-07:00

Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv
prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
10) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.

Človek stratil schopnosť

2008-09-25T00:12:00.000-07:00

Človek stratil schopnosť inštinktívne prijímať tie látky, ktoré potrebuje. V CNS sú centrá sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje.
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo).

9) Pohyby tenkého čreva

2008-09-25T00:11:00.000-07:00

V tenkom čreve sú tonické, segmentačné pohyby a peristaltické pohyby. Tonickými pohybmi črevo môže meniť na väčšom alebo menšom úseku meniť svoj tonus v dôsledku naplnenia. Pri segmenčných pohyboch dochádza k tomu, že črevo sa sa podelí funkčnými priehradkami na malé segmenty, v ktorých sa nachádza travenina. V nasledujúcom momente sa vytvoria priehradky na inom
mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu. Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva, dolným smerom ich intenzita klesá.(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na pocit hladu.

Le vznikajú:

2008-09-25T00:10:00.000-07:00

• v kostnej dreni / granulocyty / ,
• v lymfatických uzlinách / lymfocyty /
• v retikulo – endoteliálnom systéme lymfatických uzlín
• slezine / monocyty / .
Lymfocyty žijú 1 deň, neutrofilné 4 – 5 dní, bazofilné a ezofilné 10 – 15 dní.
2.Delenie Le:
a) granulocyty – neutrofily / majú schopnosť fagocytózy, zrniečka neprijímajú farbivo, 50 – 70%, staršie bunky majú segmentové jadro. mladšie tyčinkové jadro, vela malých nevýrazne sa farbiacich granúl /.
b) eozinofily ( rozmnožujú sa pri parazitárnych a alergických ochoreniach, zrniečka sa farbia na ružovo, 2 – 4%., jadro má dve časti a pripomína presípacie hodiny)
c) bazofily / obsahujú proti zrážavú látku antitrombín, zrniečka sa farbia na tmavomodro, 0,5 – 1% , obsahuje histamín a hepanín a zúčastňuje sa na alerg. reakciách/
d) lymfocyty / uvoľňujú pravdepodobne gamaglobulín, 20 – 40%,Tlymfocyty a Blymfocyty, tvoria protilátky humorálnou reakciou proti baktériám alebo celulárnou reakciou priamo proti bunkám, kt. sú napadnuté parazitmi)/
e) monocyty / majú schopnosť fagocytózy, 4 – 6% /

8) Biele krvinky

2008-09-25T00:09:00.000-07:00

8) Biele krvinky – Leukocyty sú krvné bunky s jadrami, s rozdielnou veľkosťou a morfológiou. Podľa toho či majú v protoplazme granulá, ich delíme na granulocyty a agranulocyty. Hlavnou funkciou Le je ochranná funkcia pred cudzorodými látkami z vonkajšieho prostredia, alebo látkami vznikajúcimi pri metabolizme. Le sa pohybujú pseudopédiami, čo im umožňuje améboidný pohyb, ktorý je základom fagocytózy(pohltenie cudzorodého telieska a rozloženie enzimatickou cestou) a iných funkcií. Pohyb sa môže uskutočňovať aj tak, že sa pod vplyvom toxínov, nechá Le unášať Ďalšou možnosťou ochrany je zneškodnenie a rozloženie cudzorodých častíc pomocou protilátok, ktoré krvinky vylučujú. Protilátka má tvar písmena Y. Na konci ramien sú kliešte, ktoré baktériu uchopia. Pomocou protilátok sa baktérie pospájajú do zväzkov a stratia schopnosť pohybu, prestanú dostávať výživu a rozmnožovať sa.V konečnom dôsledku zahynú a pohltia ich makrofágy. Obidva spôsoby pôsobia často spoločne. Počet Le u zdravých ľudí v priebehu dňa kolíše. Fyziologická hodnota je medzi 4 – 9 tisíc na 3. Okrem améboidného pohybu majú Le aj vlastnosť diapedézy – schopnosť Le prenikať cez štrbiny v cievnej stene. Ďalšou vlastnosťou je aglomerácia – zhlukovanie sa Le a vytvorenie leukocytárneho valu. Táto vlastnosť sa zvírazní při zápale alebo počas gravidity.

2.B rýchle, glykolitické bledé biele

2008-09-25T00:08:00.000-07:00

2.B rýchle, glykolitické bledé biele – aktivita neoxidatívnych enzýmov, veľa ATP a KP, neoxidatívne anaeróbne pochody, rýchla činnosť s veľkou silou, vekom ich počet klesá, lebo chýbajú intenzívne silové a rýchlostné stimuly, potrebné na udržiavanie ich vlastností.
3. Motorická jednotka MJ. Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára
4. menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.

K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza

2008-09-25T00:07:00.000-07:00

K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)

7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov vznikajú aj pomalé a rýchle sv. vlákna. V dôsledku toho jedna motorická jednotka má vždy len jeden typ sv. vlákien, buď rýchle(biele) alebo pomalé(červené).
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.

PS vysiala kolaterály do EPMS

2008-09-25T00:06:00.000-07:00

PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame.

6) Koordinačný výkon

2008-09-25T00:05:00.002-07:00

6) Koordinačný výkon Na neurónovej úrovni je to časová súhra zapájania a vypájania motoneurónov miechy agonistických a antagonistických svalových skupín na ipsylaterálnej strane a na kontralaterálnej strane(na jednej strane sú vzrušené ohýbače a urlmené vystierače a na strane druhej sú utlmené ohýbače a vzrušené vystierače) – v krčných a bedrovodriekových segmentoch miechy.
KVM ako mimovoľný reflexný akt na miechovej úrovni je doplňovaný mimovoľným alebo vôlovým vlyvom supraspinálnej časti pohybovej regulácie.
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh - ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb - zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.

Sarkoplazmatické retikulum

2008-09-25T00:05:00.001-07:00

Sarkoplazmatické retikulum je vnútrobunková sieť, v ktorej sa pomocou ATP v oboch smeroch prepumpáva kalcium, ktoré spolu s tropínom hrá v kontraktačno – relaxačnom cykle dôležitú úlohu. Sark.retik. kostrového svalu sú rozšírenia(terminálne cisterny). Srdce nemá takéto rozšírania. Jedna rúrka sark.retik. je spojená so Z - čiarou a volá sa Z – tubula.
Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z - línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov. Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok. Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní a ťahajú vlákna aktínu pozdĺž myozínu. Na mostík sa napojí ATP a vzniká energia na oddelenie aktínu od myozínu. Sila na zasúvanie aktínu do myozínu sa pravdepodobne berie z obnovovania a lámania priečnych mostíkov medzi hrubími a tenkými filamentami.

V porovnaní s dotykovým analyzátorom je

2008-09-25T00:04:00.000-07:00

V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia lokalizovaná nepresne. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania. Toto nám demonštrujú Veberove klamy. Bolesťové receptory sú voľne bohato rozvetvené nervové zakončenia. Receptory bolesti sa neadaptujú. Okrem kožnej bolesti rozlišujeme aj bolesť svalovú a bolesť z vnútorných orgánov. Jednou z centrálnych častí bolesti je talamus. Kožný analyzátor v športe: pocit súpera v úpoloch, pocit vody u plavcoch.
5) Každé svalové vlákno je cylindrická bunka s veľkým počtom jadier na koncoch upevnená na šľachu. Biochemické zloženie a ultraštruktúra svalu je 54% myozín, 21% aktín,15% tropomyozín B, 10% ostatných bielkovín. Tenké aktínové vlákna a hrubé myozínové filamenty vytvárajú anizotropné a izotropné časti. Anizotropné sú silne dvojlomé. Dvojlomosť je spôsobená usporiadaním štruktúr paralelne s osou. Medzi dvoma Z - čiarami je jeden sarkomér.Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom a slúžia na prenos vzruchu do vnútra a na udržanie paralelnosti myofibríl. H - zóna je časť, kde sa aktín a myozín neprekrývajú a v relaxovanom stave sa ani priečne nespájajú. Psueudo H zóna nemá myozínovo – aktínové spojenie. M – čiaru tvorí zhrubnutie myozínových filementov v strede sarkoméru.

Podobne je tomu aj v športe

2008-09-25T00:03:00.000-07:00

Podobne je tomu aj v športe. V nervóznom prostredí nejakého zápasu sa môže celkom dobre uplatniť aj typ slabý, nepohyblivý, lebo naň vonkajšie okolnosti nepôsobia tak rušivo ako napr. na silný, vyrovnaný, pohyblivý typ. Pri celkove apatickom prejave športového družstva môže naopak nevyrovnaný (cholerický) typ pomôcť „rozhýbať celé družstvo.
4) Kožný analyzátor sa podľa kvality podnetov, ktoré naň pôsobia, delí na niekoľko častí: hmat s adekvátnym podnetom dotyku a tlaku. Teplo a chlad, kde adekvátnym podnetom je zmena teploty a bolesť, ktorá vzniká dráždením bolesťových receptorov. Hmatové (dotykové, taktilné receptory). V koži je niekoľko druhov dotykových receptorov. Meissnerove telieska, Golgiho-Mazoniho telieska, Vaterove - Paciniho telieska. Dotykové body sú na koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac ich je na koncoch prstov a na perách. Od počtu receptorov na príslušnom mieste závisí aj simultánny priestorový prah (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej dva podnety aplikované súčasne pociťujeme ako dva). Chladové a tepelné receptory.Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu.

Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný

2008-09-25T00:01:00.000-07:00

Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný (adekvátne sa prispôsobuje fyzikálno-biologickej sile podnetov) a slabý typ, ktorý si pre svoju existenciu vyžaduje osobitné podmienky: býva to napr. vylúčenie príliš silných podnetov, ktoré by mohli spôsobiť pasivitu – nadhraničný útlm. Tento typ sa prekrýva s melancholikom.
Pavlov vytvoril ďalšie dve kategórie. Silný typ delí na:
Nevyrovnaný typ (cholerik), u ktorého prevláda vzrušenie a všetky druhy útlmu má slabé. Vyskytujú sa u neho krátke výbuchy neopodstatneného vzrušenia: afektové reakcie, niekedy až agresívne konanie. Prispôsobenie prostrediu je narušené.
Vyrovnaný typ môže byť
c) labilný (sankvinik)
d) inertný (flegmatik), ktorý pomalšie vypracúva podmienené reflexy a proporcie medzi útlmom a vzrušením sú posunuté smerom k útlmu. Reakcie sú však optimálne prispôsobené veľkosti podnetu.
Labilný typ (sankvinik) má nepodmienenú reflexnú činnosť dokonale ovládanú vôľou. Situácie rieši rýchlo, bez ťažkostí a adekvátne.
živote v celej jeho zložitosti nájdu dostatok uplatnenia všetky typy.

3) Typológia vo fyziológii

2008-09-25T00:00:00.000-07:00

3) Typológia vo fyziológii dnes vychádza najmä z funkcie mozgovej kôry – z poznatkov o vyššej nervovej činnosti. Rešpektuje, samozrejme, základné poznatky z genetiky, a to v prvom rade existenciu fenotypu, t.j. súboru vrodených a získaných vlastností a genotypu, t.j. súboru vrodených vlastností.
Jeden z prvých pokusov rozdeliť ľudí podľa ich „duševných“ vlastností urobil Hipokrates (4. až 5. stor. p. n. l.), keď rozdelil ľudí na sankvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov. Hoci sa s týmto delením dodnes v praktickom živote stretávame, treba povedať, že mnohé predstavy sú už prekonané. Delenie sa často nedá urobiť presne (vyhranené typy) a okrem toho sa traduje mylná predstava, že „najlepším“ typom je sankvinik.
Jeden z najúspešnejších pokusov biotypologického delenia urobil T. P. Pavlov, ktorý vzal do úvahy vlastnosti kôrových dejov – v prvom rade vzrušenie a útlm. Snažil sa rešpektovať silu týchto protichodných procesov, ich vzájomný pomer a funkčnú pohyblivosť, tj. to, že ako rýchlo môže príslušná osoba prejsť z jedného stavu do druhého.

6. Jedným zo základných postulátov etológie je:

2008-09-24T23:59:00.000-07:00

1)PK – plúcna tepna – plúca – plúne žily – ĽP = malý obeh
LP – chlopňa – LK – aorta – celé telo – horná a dolná dutá žily - PP
2) Jedným zo základných postulátov etológie je reagovanie zvierat nielen na jednoduchý podnet (zvuk, svetlo, a pod.), ale na komplexný „kľúčový“ podnet v podobe komplexného vzhľadu druhého partnera alebo nepriateľa. Lorenz ukázal, že ak vetroň ťahá nad hladinou jazera, na ktorom sú kačice atrapu „dlhý krk“ kačice sú spokojné, lebo „vedia“, že atrapa nemôže predstavovať dravca, ale napr. inú kačicu. Ak vetroň ťahá atrapu, krátky krk, ktorá predstavuje dravca, vzniká poplachová reakcia.
Toto reagovanie na komplexný „kľúčový“ podnet má, ako sa ukazuje význam aj v športe. Napr. šermiar reaguje na „atrapy“ útočiaceho alebo brániaceho súpera, hokejový brankár taktiež podľa vzhľadu „atrapy“ útočníka anticipuje streľbu, alebo prihrávku.
Zapamätanie si „atrapy“ v športe prebieha možno na základe „vpečatenia“. U zvierat sa síce tento mechanizmus uplatňuje väčšinou v mladosti, je však možné, že u ľudí k „vpečateniu“ prispieva emotívna hladina cez zapojenie limbického systému. Uvedený príklad prezrádza, že v rámci etológie vznikla aj humánna etológia s odnožou etológie športu. Táto nová vedná disciplína sa snaží vysvetľovať aj také reakcie športovca, ktoré sú podmienené kladnými či zápornými emóciami (napr. reakcie po strelených alebo obdržaných góloch) a snaží sa ich vysvetliť z vývojového a všeobecnobiologického hľadiska.

10) Vlastnosti periférneho nervu.

2008-09-24T23:58:00.000-07:00

a) Rýchlosť šírenia – najrýchlejšie sú hrubé vlákna , najpomalšie tenké.(najhrub. a najrých. sú motorické vlákna v sedacom nerve)
b) Citlivosť na farmaká – najprv reagujú tenké vlákna a naposledy najhrubšie.
c) Na tlak reagujú najskôr hrubé a o mnoho neskôr tenké vlákna.
d) Každé nervové vlákno v nerve vedie vzruch izolovane. Nedochádza k preskakovaniu vzruchov. Vzrušené vlákno, ktoré vedie informáciu, však mení hladinu vzrušivosti susedných vlákien.
e) Nervové vlákno je schopné viesť vzruchy oboma smermi. Jednosmernosť vedenia ( dostredivé alebo odstredivé vlákna ) zabezpečuje synapsa, ktorá prenáša vzruch len jedným smerom.
f) Nerv je relatívne neunaviteľný ( najmä myelinizované vlákna), kde sa vzruchový proces obmedzí len na Ranvierove zárezy. Ako príklad poslúži model 3m dlhého nervu, tak výmena iónov nastáva len na dĺžke 2–3 mm.

Receptorom môžu byť aj aj dotykové a tlaové body,

2008-09-24T23:57:00.002-07:00

Receptorom môžu byť aj aj dotykové a tlaové body, ale aj receptory bolesti, teploty a chladu. Sú variabilnejšie. Ich opakovanýcm drážedním podprahovými podnetmi môžu byť zo začiatku bez odpovede, postupne sa však reflex zosiľňuje, nie však sumáciou podprahových podnetov, ale ako dôsledok polysyn. štruktúry, cez ktorú sa podnet postupne zosilní. Nedostaneme při nich nikdy jednoduché svalové trhnutie, ale vždy tetanickú kontrakciu. Majú vmezerené neuróny(budivé alebo tlmivé), reflexy prebiehajú na viacerých miestnych segmentoch. Prepojenie medzi jednotlivými segmentami sa tvoria cez axónové kolaterály toho istého neurónu. Kolaterály idú cez budivý neurón vmedzerený neurón do agonistických sv. na tej istej strane, ale aj do agon.sv na str. opačnej. Cez vmedzerené tlmivé neuróny na oboch str. idú odbočky do antagon. sv.. Při aktivácii sa súčastne vzrušia moteneuróny A-alfa a A-gama. Tieto reflexy takto súčatne vzrušia agon. a tlmia antag. na tej istej strane a na opačnej strane tlmia agon. a vzrušujú antag.¬/ reflexy brušnej steny ( epigastrické, mezogastrické, hypogastické ), plantárny reflex, kremasterový reflex, korneálny reflex, pupilárny reflex./
Stavba reflexného oblúka. Základom všetkej pohybovej činnosti je spinálny úroveň regulácie pohybov, ktorá pozostáva za dvoch typov vrodených reflexov – monosynaptických ( vlastných ) a polysynaptických ( cudzích ) ako najelementárnejších pohybových aktov. Reflex je odpoveď organizmu na podnety z vonkajšieho prostredia.

7) Priamo(meraním výdaja tepla),

2008-09-24T23:57:00.001-07:00

7)priamo(meraním výdaja tepla), nepriamo(na základe spotreby O2 a výdaja CO2 potrebných na spálenie živýn)
Je to základná premena živýn, množstvo E, ktorá sa uvolní spalovaním živýn potrebných na udržiavanie života počas 24 hodín, kt. sa uvolní při baz.podmienkach. podmienky – tel. a duš. pokoj, indiferentná tep., na lačno, 16 hod bez príjmu potravy, 36 hod bez bielkovýn, tepl. miestnosti 20 – 22C při oblečení, 30C neoblečený
8)odpoveď organizmu na podnety z vonk.prostredia. Je to teda najjednodúchší regulačný mechanizmus. Jeho morfologickým substrátom je reflexný oblúk(jeho časti) Miechové reflexy - Monosynaptické ( vlastné, myotatické, svalové, proprioreceptívne, fázické ) – reflexy majú receptor a efektor v tom istom orgáne – svale. Sú to jednoduché odpovede cez dvojneurónový oblúk, ktoré prebiehajú na úrovni jedného miechového segmentu. Preto odpovede sú jednoduché a pomerne rýchle. Ich receptorom je sv. vretienko. Slúžia najmä na udržiavanie polohy tela a zabezpečujú plynulosť vôlových pohybov. (patelárny r., r.Achillovej šľachy, naso palpebrálny reflex, masseterový reflex, bicipitálny a tricipitálny reflex. )
Polysynaptické ( exteroceptívne, tónické ) reflexy majú receptor a efektor v rôznych orgánoch (súvisiace s pohybovou činnosťou majú receptor v koži a efektor vo svale ).

5) Pomer medzi vydaným CO2

2008-09-24T23:56:00.000-07:00

5)pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
6) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.

4) PS vysiala kolaterály do EPMS

2008-09-24T23:55:00.002-07:00

4) PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne
zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)

Sliny:

2008-09-24T23:55:00.001-07:00

• majú baktériostatický účinok / vylizovanie rán / ,
• znižujú zapáchanie z úst,
• slinami navlhčená sliznica uľahčuje dýchanie,
• na suchú potravu nereagujú chuťové bunky.
Potrava sa hltaním dostáva cez pažerák do žalúdka. Hltanie je reflexný akt. Pri podráždení sliznice hltanu sa otvorí pažerákový zvierač, zavrie sa nosohltanový priestor a potrava sa posunie do pažeráka. Do žalúdka sa potrava dostáva peristalickými pohybmi pažeráka / Zemská tiaž nemá vplyv na hltanie / . Pred vstupom pažeráka do žalúdka je funkčný zvierač, ktorý umožňuje voľnému vstupu potravy do žalúdka a zabraňuje pri peristalických pohyboch žalúdka spätnému návratu potravy do pažeráka.

2) Trávenie v ústach

2008-09-24T23:53:00.000-07:00

2) Trávenie v ústach. V ústach sa potrava rozomieľa žuvacími pohybmi a premiešava so slinami, ktoré sú dôležité v tráviacom procese, no majú aj mimotráviace funkcie. Sliny obsahujú 99,3% vody, 0,7% sušiny. Sušina sa skladá z anorganickej a organickej zložky. Sliny sú sekrétom množstva žliazok a troch párov slinných žliaz:
• príušných 5%, / majú len serózne bunky, ktoré vylučujú riedke sliny a málo organických látok / ,
• podjazykových,
• podčelustných 70% /majú aj serózne aj muciózne bunky, ktoré vylučujú zase husté sliny a veľa organických látok / . Ph slín je 6,4 – 7,0. Množstvo a zloženie slín je regulované autonómnym nervovým systémom. Na dráždenie parasympatyka vylučujú všetky slinné žľazy, na dráždenie sympatyka len podjazyková a podčelustná. Zloženie slín závisí od zloženia prijímaných látok.
Úloha slín:
• štiepia za pomoci enzýmu amylázy škrob,
• navlhčujú potravu,
• uľahčujú hltanie a žuvanie,
• napomáhajú udržiavať čistotu úst aj zubov,
• neutralizujú kyseliny a tým zabraňujú vzniku zubného kazu,

5. Sila svalu:

2008-09-24T23:52:00.000-07:00

1) Sila svalu. Silu môžeme určiť veľkosťou závažia, ktoré kontrahovaný sval vráti do pôvodnej polohy. Pri určovaní jej hodnoty môžeme postupovať aj opačne : ako mieru sily určíme to závažie, ktoré je izolovaný sval schopný nadvihnúť. Ak zdvihnuté závažie prepočítame na prierez svalu, dostaneme tzv. absolútnu silu svalu = práca. Ak kontrahovaný sval dvíha závažie, vykonáva prácu. Práca v J vyjadrujeme ako výslednicu sily – N a dráhy – m. Práca =F. s Pri dvíhaní rôznych závaží sval nevykonáva vždy rovnakú prácu. Malé závažie zdvihne vysoko, veľké len veľmi nízko. Jestvuje optimálne závažie, pri ktorom aj vykonaná práca je optimálna. Pri dynamometrii – metóde merania sily v celistvom organizme využívame deformačnú schopnosť sily. Pomocou pravej , ľavej ruky respektíve iných svalových skupín deformujeme pružinu dynamometra, ktorý už pri výrobe bol kalibrovaný a udáva silu v kPa, keďže sa jedná o prístroje vyrobené pred zavedením SI sústavy. Preto musíme urobiť prepočet na N.

9) Červené krvinky

2008-09-24T23:51:00.000-07:00

9) Červené krvinky = erytrocyty = Er sú bezjadrové bunky. Strata jadra im v procese evolúcie dodala tvar bikonkávneho disku a umožnila dokonalejšie prenášať kyslík. Počet Er v priemere:
muži – 5,5 * 10 na 12 v litri
ženy – 4,8 * 10 na 12 v litri
Er vznikajú v kostnej dreni ploských kostí a v epifýzach dlhých kostí. Žijú 120 dní a zanikajú v slezine. Er majú elektrický náboj z toho vyplýva sedimentácia.
Muži 6/8 mm
Ženy 10/16 mm
Er sú fragilné. Môže nastať prasknutie Er a vyliatie Hb do prostredia = hemolýza.
10) . Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov. Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú dobu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)

7/8) Zraková ostrosť:

2008-09-24T23:50:00.002-07:00

7) dychovú rezervu = DR ( pomer medzi MV: MMV ) . U zdravých ľudí je pomer 1: 5, u športovcov 1 :
15 a viac.
8) Zraková ostrosť je najmenšia vzdialenosť dvoch bodov priestoru, ktoré oko rozlišuje oddelene. Na sietnicu lúče z týchto dvoch bodov dopadajú tak, že ich zachytia dva receptory, medzi ktorými je jeden nevzrušený receptor. Jedná sa vlastne o priestorový prah zrakového analyzátora. Zrakovú ostrosť ovplyvňuje osvetlenie priestoru, dioptrické vady a poruchy na sietnici. Vyšetrenie robíme na Snellových optotypoch. ZO uvádzame ako zlomok, ktorý má v čitateli vzdialenosť, z ktorej sme vyšetrovali, a v menovateli vzdialenosť riadku, ktorý vyšetrované oko prečítalo.
• Emetropické oko = zdravé, lúče sa križujú na sietnici.
• Myopické oko = krátkozraké, lúče sa križujú pred sietnicou, rozptylka.
• Hypermetropické oko = ďalekozraké, lúče sa križujú za sietnicou, spojka.
• presbiopia = „starecké videnie“ obraz dopadá za sietnicu , je to narušenie pružnosti šoš.

6) Priestorové videnie

2008-09-24T23:50:00.001-07:00

6) . Priestorové videnie. Jeho základom je binokulárne videnie. Zo zorného uhla pravého a ľavého oka vzniká v mozgovej kôre obraz s priestorovou dimenziou. Časť odrážaného priestoru padá do identických bodov sietnice, časť do disparátnych. Disparátnosť vyhodnotí mozgová kôra tak, že do týchto bodov môžu dopadať, len lúče z rôznych častí priestoru a tak vzniká priestorový vnem. Pri dokonalejšom pociťovaní priestoru hrajú dôležitú úlohu aj impulzy z okohybných svalov pri akomodácií. Akomodácia oka - na predmety, kt. sú blízko sa musí oko akomodovať, čím bližšie je předmět, tým väčšia musí byť lomivosť šošovky. Na videnie do blízka sa oko musí akomodovať, musí sa zväčšiť lomivosť šošovky. Najmenšia vzdialenosť z ktorej vidíme ostro je 10-30 cm a označujeme ju ako bod blízkeho videnia. Bod ďalekého videnia je v nekonečne. Význam zrakovej analýzy v športe : zaviazaním očí sa naruší istota pohybu , rovnováha a koordinácia pohybov, aj jednoduché pohyby sa podobajú pohybom v tme a zložité pohyby sú neuskutočniteľné.

5) Sila svalu

2008-09-24T23:49:00.001-07:00

5) Sila svalu. Silu môžeme určiť veľkosťou závažia, ktoré kontrahovaný sval vráti do pôvodnej polohy.
Pri určovaní jej hodnoty môžeme postupovať aj opačne : ako mieru sily určíme to závažie, ktoré je izolovaný sval schopný nadvihnúť. Ak zdvihnuté závažie prepočítame na prierez svalu, dostaneme tzv. absolútnu silu svalu = práca. Ak kontrahovaný sval dvíha závažie, vykonáva prácu. Práca v J vyjadrujeme ako výslednicu sily – N a dráhy – m. Práca =F. s Pri dvíhaní rôznych závaží sval nevykonáva vždy rovnakú prácu. Malé závažie zdvihne vysoko, veľké len veľmi nízko. Jestvuje optimálne závažie, pri ktorom aj vykonaná práca je optimálna. Pri dynamometrii – metóde merania sily v celistvom organizme využívame deformačnú schopnosť sily. Pomocou pravej , ľavej ruky respektíve iných svalových skupín deformujeme pružinu dynamometra, ktorý už pri výrobe bol kalibrovaný a udáva silu v kPa, keďže sa jedná o prístroje vyrobené pred zavedením SI sústavy. Preto musíme urobiť prepočet na N.

4) Spánok

2008-09-24T23:48:00.000-07:00

4)je súčasťou integrálnych funkcií CNS, je nepostrádatelný pre normálne fungovanie, člověk bez neho vydrží 12 dní, ale jeho potreba je v rôznych vek. kateg. odlišná. Je to postupný útlm jednotlivých centier. Význam spánku sa podceňuje až pokiaľ neoríed k jeho porušeňiu a keď ner.sys. nemá možnosť odpočívať(príčiny porúch – zásah do denného režimu, choroba, nikotýn). V spánku sa snívaním odreagúvavame, prebieha tu proces triedenia info. – vyraďovanie nepotr.zážitkov, zakladanie do krátkod. pamäti. V spánku a obnovuje schopnosť mozgu pre analiticko syntet. činnosť. Etapy – 1.bdenie v uvolnenom stave při prevládaní alfa-rytmus
2. zaspávanie, při kt. sa alfa-rytmi potláčajú g-rytmami
3. porichový spánok – objavenie delte-vĺn
4.mierne hlboký spánok s delta – vlnami a k-komplexom
5.hlboký spánok s pomalými delta - vlnami

3) Strečing

2008-09-24T23:47:00.000-07:00

športové EKG - v pokoji : predĺženie PQ z 0,08s na 0,2s
predĺženie QRS komplexu a QT úseku
zmenšenie P vlny, zväčšenie kmitu R
vlna T je vyššia a zahrotenejšia
objavenie U vlny EKG v pokoji: sínusová bradykardia (okolo -45 min.), -sinusová arytmia (s max. rozdielmi komorového komplexu 0,3 sek.)
po záťaži : zvýšenie P vlny a sploštenie a skrátenie ST úseku
3) Strečing – fyziologický regeneračný prostriedok.
• Metóda postizometrického naťahovania. Cvičenie na základe napnutie – uvolnenie – natiahnutie s výdržou spôsobí obnovu, ba až zlepšenie pohyblivosti na východiskovú úroveň.
• Metóda permanentného natiahnutia : sval sa naťahuje , najviac troch fázach / mierne, intenzívne, extrémne natiahnutie /.
• Metóda prerušovaného naťahovania. Precvičujú sa najme väčšie svalové skupiny. Používa sa po intenzívnom posilňovaní ako kompenzačné cvičenie.
• Metóda dynamického strečingu. Skákaním cez švihadlo sa primerane striedajú kontrakcie a diletácie svalu. Cenný účinok tejto metódy je aj na srdcovo cievny a dýchací systém.

4. Tvar EKG ovplyvňuje morfológia srdca...

2008-09-24T23:45:00.002-07:00

2) ) P vlna – prvý pozitívny výkyv, vznik a šírenie akčného potenciálu po svalovine
predsiení (systola predsiení)
PQ interval – čas potrebný na to, aby sa vzruch preniesol z predsiene na komoru
(zodpovedá prenosu vzruchu z prim. na sekun. uzol – predsieň. kom.)
QRS komor.kompex – predstavuje depolarizáciu svalových komôr (zodpovedá el.
aktivite komôr)
T vlna – repolarizácia sval. komôr( diastola)
ST interval – celkové trvanie komorového komplexu
U vlna – objavuje sa u mladých ľudí a u športovcov
Tvar EKG ovplyvňuje morfológia srdca a spôsob snímania. Pri každom snímaní však dostaneme štandardnú krivku, na ktoré sa niektoré parametre nemenia /počet hrotov/ a iné závisia od spôsobu a miesta snímania /amplitúda, polarita/. EKG má 2 negatívne a 3 pozitívne vrcholy.

Sluchové orgány majú na hornej strane štetinky,

2008-09-24T23:45:00.001-07:00

Sluchové orgány majú na hornej strane štetinky, zo spodnej strany vstupuje nervové vlákno. Teória počutia. V poslednom čase je najuznávanejšou Békesyho teória putujúcej vlny. Podľa tejto teórie majú rôzne zvukové vlny rôznej vlnovej dĺžky, rôznu rýchlosť šírenia a preto vo vnútornom uchu vzniká priestorové rozloženie vĺn. Toto priestorové rozloženie je prvou podmienkou zvukovej analýzy na receptore. Rôzne zvukové vlny sa tým dostanú na rôzne miesto slimáka vnútorného ucha. Vlny narazia na steny slimáka a ich energia sa na príslušnom mieste prenesie na vlákna bazálnej membrány, ktoré sa rozochvejú aj s bunkou, ktorá sedí nad vláknom. Pri zanikaní zvukových vĺn je dôležité pripomenúť, že vlny s veľkou amplitúdou zanikajú pri vchode slimáka. Pri analýze zvukov v mozgovej kôre hrajú dôležitú úlohu tonotopné miesta. Význam SA v športe: úder lopty, narazia zvuk rozhodcu rytmus pohybu.

Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia.

2008-09-24T23:44:00.000-07:00

Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri
type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.
10) Sluchový analyzátor. Centrálna časť zvukového analyzátora sa nachádza na vnútornej strane spánkového závitu. Sluchovým analyzátorom získavame informáciu o zvukovom vlnení, ktoré vzniká pri chvení pevných telies a prenáša sa vzduchom. Ľudské ucho rozoznáva dĺžku od 16-20 000 Hz. Prevodový systém. Ucho vonkajšie , stredné a vnútorné. Vo vnútornom uchu je vlastná receptorová časť sluchový analyzátor - Cortiho orgán. Zvukové podnety, ktoré prídu k ušnému boltcu prejdú cez vonkajší zvukovod k bubienku. Chvenie bubienka sa prenesie cez stredoušné kostičky k oválnemu okienku a kvapaline (endolymfe) vnútorného ucha. Vlastné sluchové bunky sú umiestnené na bazálnej membráne Cortiho orgáne.

Farebné vady:

2008-09-24T23:43:00.000-07:00

monochromázia : totálna farbosleposť(oko vidí len čiern – biele, nevidí farby)
dichromázia : protanopia – červená farbosl.
deuteranopia – zelená farbosl.
tritanopia – modrá farbosl.
anomálna trichromazia : protanomália – oslabené videnie červenej f.
deuteranomália - - ll - zelenej f.
tritanomália - - ll - modrej f.
Zisťovanie farbosleposti pseudoizochromatickými tabuľkami.
9) Motorická jednotka MJ. Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ.

8) ) Farebné videnie

2008-09-24T23:42:00.001-07:00

8) ) Farebné videnie. Svetlocitlivé elementy. Na sietnici sú dvojaké receptory :
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu
intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.

Relatívnosť pociťovania

2008-09-24T12:21:00.001-07:00

- Relatívnosť pociťovania. Každý pocit závisí od toho, čo sme pociťovali predtým. Napr. miestnosť nám môže pripadať teplou alebo studenou podľa toho, z akého prostredia sme prišli.
- Význam aký pripisujeme pociťovaniu. Tento závisí od predchádzajúcich dlhodobých zážitkov. Niekto napr. bolesť bagatelizuje, iný reaguje precitlivelo. Osobitným analyzátorom je bolesť. Táto má jednak
- vlastné voľné zakončenia nervov, ktoré slúžia ako receptory, ale zároveň všetky silné podnety ostatných analyzátorov sa premenia na bolesť.
7)Prúdenie krvi vo vénach. Vény majú slabú hladkú svalovinu. Krv prekonáva zemskú tiaž v dôsledku týchto faktorov:
a) stále čiastočne pôsobiaca energia srdca
b) zmena intratorakálneho tlaku pri dýchaní vo fáze negativity spôsobujú spätné nasávanie krvi do srdca
c) prúdenie podporujú kontrakcie priečne pruhovaného svalstva
d) venózne chlopne, ktoré sú vo vénach zabraňujú spätnému návratu krvi, ktorá bola posunutá smerom ku srdcu
e) nasávací účinok uzavretých atrioventrikulárnych chlopní počas systoly.

Tak podprahové podnety dotyku pociťujeme ako šteklenie

2008-09-24T12:20:00.001-07:00

Tak podprahové podnety dotyku pociťujeme ako šteklenie a podprahové podnety bolesti ako svrbenie.(ak fixujeme zrakom nejakú hviezdu na tvojej oblohe, pozapaľujú sa časom aj ďalšie hviezdy, ktoré sme predtým nevideli – podprahový zrakový podnet sa sumoval a vznikol pocit)
- Adaptácia. Ak sa intenzita podnetu nemení nastane adaptácia (prestane alebo zoslabí sa informačný tok z receptora – prestanú ísť vzruchy). Najrýchlejšie sa adaptuje analyzátor čuchu. Že nejde o únavu, ale o adaptáciu analyzátora dokážeme tým, že znížime intenzitu podnetu (vyvetráme). Jediným receptorom, ktorý sa neadaptuje je receptor bolesti. Fázické receptory sa adaptujú rýchlo (čuchové, tlakové), tonické receptory sa adaptujú pomaly (šľachové a svalové).
- Zákon adekvátnosti energie a zákon špecifických energií. Každý receptor má adekvátnu energiu, na ktorú optimálne reaguje. Pre oko je to svetelné vlnenie. Každý receptor má aj inú špecifickú energiu. Oko sa dá podráždiť aj mechanicky - úderom a vzniká opäť svetelný pocit (zaiskrenie sa)

Hlavným regulačným nervom tráv.súst.

2008-09-24T12:19:00.000-07:00

Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo). Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
6)Generátorový potenciál. Všetky receptory reagujú na vonkajšie podnety elektrickou odpoveďou tzv. generátorovým receptorovým potenciálom, ktorý má charakter nešíriaceho sa lokálneho vzrušenia. Reaguje aj na podprahové podnety, ktoré sa môžu časovo aj priestorovo sumovať až po vzniku pocitu. Pocit vzniká na prahové podnety. S narastaním podnetu sa zväčšuje aj generátorový potenciál, čím stúpa intenzita pocitu. Výnimočne vzniká pocit aj na podprahový podnet.

Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach

2008-09-24T12:15:00.000-07:00

Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov.

PF je dobrým ukazovateľom trénovanosti.

2008-09-24T12:13:00.000-07:00

PF je dobrým ukazovateľom trénovanosti. Trénovaní jedinci a vagotonici s prevahou parasympatiku majú hodnoty nižšie. Po niekoľkoročnom špeciálnom tréningu, najmä intervalovom a vytrvalostnom môžu hodnoty PF dosahovať len 30 úderov za min. Takáto frekvencia úderov sa označuje ako pokojová adaptačná bradykardia
5) Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov. V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.
Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. RegulácSrdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemuia.

Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní

2008-09-24T12:12:00.000-07:00

Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní a ťahajú vlákna aktínu pozdĺž myozínu. Na mostík sa napojí ATP a vzniká energia na oddelenie aktínu od myozínu. Sila na zasúvanie aktínu do myozínu sa pravdepodobne berie z obnovovania a lámania priečnych mostíkov medzi hrubími a tenkými filamentami.
4)Pulz alebo tep je jedným z prejavov srdcovej činnosti. Ide podobne ako pri TK o výchylku cievnej steny v dôsledku potenciálnej energie pri kontrakcii srdca. Táto výchylka sa v dôsledku elasticity ciev šíri až po kapiláry. Pulzová vlna má vzostupnú – anakrotickú a zostupnú – katakrotickú časť. Na nej je tzv. dikrotická výchylka – hrboľ, ktorý vznikne spätným nárazom krvi na uzavreté polmesiačikovité chlopne.
Normálne hodnoty PF sú 70 úderov za minútu. Podľa prevahy tonusu parasympatikového alebo sympatikového nervového systému môže byť táto hodnota vyššia alebo nižšia. Pulz sa meria palpáciou(vyhmatávaním – 2-3 prsty položíme na artériu radialis na strane palca. Takto rozlíšime pritlačením o pevný bodklad vztvorený kosťou frekvenciu a silu pulzu) a pulzotachometrom(snímač je napr. piezokryštál, kt. sa deformuje a je zapojenz v elekt.obvode)

Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom

2008-09-24T12:10:00.000-07:00

Z - čiary sú pravdepodobne tvorené tropomyozínom a slúžia na prenos vzruchu do vnútra a na udržanie paralelnosti myofibríl. H - zóna je časť, kde sa aktín a myozín neprekrývajú a v relaxovanom stave sa ani priečne nespájajú. Psueudo H zóna nemá myozínovo – aktínové spojenie. M – čiaru tvorí zhrubnutie myozínových filementov v strede sarkoméru. Sarkoplazmatické retikulum je vnútrobunková sieť, v ktorej sa pomocou ATP v oboch smeroch prepumpáva kalcium, ktoré spolu s tropínom hrá v kontraktačno – relaxačnom cykle dôležitú úlohu. Sark.retik. kostrového svalu sú rozšírenia(terminálne cisterny). Srdce nemá takéto rozšírania. Jedna rúrka sark.retik. je spojená so Z - čiarou a volá sa Z – tubula.
Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z - línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov.Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok.

Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho,

2008-09-24T12:05:00.000-07:00

Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho, s akou látkou sa Hb naviazal.
Fyziologické deriváty Hb:
c) Oxygenovaný Hb = HbO2, labilná väzba.(na dvojmocné Fe sa na viaža kyslík)
d) Dezoxygenovaný Hb (odštiepenie kyslíku)
b) Karmíno = HbCO2(naviazanie CO2 na dvojmocné Fe)
Patologické deriváty Hb.
c) Karboxy Hb = HbCO, stála väzba, CO má 200- násobne väčšiu afinitu k Hb ako O2.
d) Chlórhemín = kyslí hematín = HbCl, laboratórna väzba na určovanie množstva Hb
3)Každé svalové vlákno je cylindrická bunka s veľkým počtom jadier na koncoch upevnená na šľachu. Biochemické zloženie a ultraštruktúra svalu je 54% myozín, 21% aktín,15% tropomyozín B, 10% ostatných bielkovín. Tenké aktínové vlákna a hrubé myozínové filamenty vytvárajú anizotropné a
izotropné časti. Anizotropné sú silne dvojlomé. Dvojlomosť je spôsobená usporiadaním štruktúr paralelne s osou. Medzi dvoma Z - čiarami je jeden sarkomér.

Retikulárna formácia

2008-09-24T12:03:00.000-07:00

Retikulárna formácia – udržiava periodicitu bdenie a spánku,
mozoček – svalový tonus, reflexná vzrušivosť, vôlová motorika, časová koordinácia zapájania ag. a antag.
bazálne gangliá – zášklby, zvýšený tonus
som.členenie na úrovni moz.kôry – je tu zastúpenie celej motoriky tela a pohybovo dôležité časti majú väčšie areály ako časti s malou diferenciáciou pohybov. Mierou som. členenia je počet a mohutnosť motor. jednotiek príslušných svalov. Takto v motor.polyi gyrus preacentrális je celý človiečik(motorický homunkulus), kt. má veľké ruky, obličaj a jazyk, čiže tie časti, kt. vykonávajú jemné pohyby, ale zredukovaný trup, stehno, teda časti u ktorých je poh. diferenciácia malá. Pravá polovica mozg.pologule riadi ľavú časť tela a naopak.

2) Hemoglobín. Dôležitou súčasťou Er je Hb. Je to zložená bielkovina, ktorá má 96% globínu a 4% hému. Hém tvoria 4 pyrolové jadrá, ktoré sú spojené metínovými mostíkmi. Na dusíky pyrolových jadier je naviazané dvojmocné železo. Na železo sa pri prenose viaže kyslík.
Muži 140 – 180 g/l
Ženy 120 – 160 g/l

3. Somatotopia miechy

2008-09-24T12:02:00.000-07:00

1) Somatotopia miechy – Už na základe rozmiestnenia jadier sa dá rozpoznať somatotopické členenie, kt. platí pre jeden miechový segment, ale aj pre celú miechu. Somatotopické členenie znamená, že určitým štruktúram v príslušnej časti nervového systému(miechy) zodpovedá určitá časť tela.
som. členenie jedného segmentu(krčná miecha) – mediálne jadrá sú zodpovedné za pohyby chrbtových svalou, medzirebr.svalou a sv.brucha, ncl. ventrolateralis – inervácia ramena a ruky, ncl. dorsolaterali – inervácia predlaktia a ruka,
ncl. ventrodorsolateralis – inervácia jemných svalov prstov,
vo ventrálnej časti predných koreňov sú motoneuróny vystieračov a v dorzálnej časti ohýbačov.
som. členenie celej miechy – rôzne časti miechy inervujú sv. rôznych častí tela(horná časť horné konč. a dolná časť dolné končatiny). Takto už na miechovej úrovni vznikne motorický homunkulus, malý človiečik podľa zastúpenia motoneur. v jednotlivých častaich miechy.
som.členenie na nadmiechovej úrovni – regulácia rovnováhy, svalového tonusu a časovej koordinácie pohybov. Jednotlivé časti zodpovedajú za jednotlivé funkcie.

Farebné vady:

2008-09-24T12:01:00.000-07:00

10) Farebné videnie

2008-09-24T11:57:00.000-07:00

V nervóznom prostredí nejakého zápasu sa môže celkom dobre uplatniť aj typ slabý, nepohyblivý, lebo naň vonkajšie okolnosti nepôsobia tak rušivo ako napr. na silný, vyrovnaný, pohyblivý typ. Pri celkove apatickom prejave športového družstva môže naopak
nevyrovnaný (cholerický) typ pomôcť „rozhýbať celé družstvo.
10) Farebné videnie. Svetlocitlivé elementy. Na sietnici sú dvojaké receptory :
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.

Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný

2008-09-24T11:51:00.000-07:00

Na základe týchto kritérií podelil ľudí na silný (adekvátne sa prispôsobuje fyzikálno-biologickej sile podnetov) a slabý typ, ktorý si pre svoju existenciu vyžaduje osobitné podmienky: býva to napr. vylúčenie príliš silných podnetov, ktoré by mohli spôsobiť pasivitu – nadhraničný útlm. Tento typ sa prekrýva s melancholikom.
Pavlov vytvoril ďalšie dve kategórie. Silný typ delí na:
1. Nevyrovnaný typ (cholerik), u ktorého prevláda vzrušenie a všetky druhy útlmu má slabé. Vyskytujú sa u neho krátke výbuchy neopodstatneného vzrušenia: afektové reakcie, niekedy až agresívne konanie. Prispôsobenie prostrediu je narušené.
2. Vyrovnaný typ môže byť
a) labilný (sankvinik)
b) inertný (flegmatik), ktorý pomalšie vypracúva podmienené reflexy a proporcie medzi útlmom a vzrušením sú posunuté smerom k útlmu. Reakcie sú však optimálne prispôsobené veľkosti podnetu.
Labilný typ (sankvinik) má nepodmienenú reflexnú činnosť dokonale ovládanú vôľou. Situácie rieši rýchlo, bez ťažkostí a adekvátne.
živote v celej jeho zložitosti nájdu dostatok uplatnenia všetky typy. Podobne je tomu aj v športe.

9) Typológia vo fyziológii dnes vychádza najmä z funkcie mozgovej kôry

2008-09-24T11:48:00.000-07:00

9) Typológia vo fyziológii dnes vychádza najmä z funkcie mozgovej kôry – z poznatkov o vyššej nervovej činnosti. Rešpektuje, samozrejme, základné poznatky z genetiky, a to v prvom rade existenciu fenotypu, t.j. súboru vrodených a získaných vlastností a genotypu, t.j. súboru vrodených vlastností.
Jeden z prvých pokusov rozdeliť ľudí podľa ich „duševných“ vlastností urobil Hipokrates (4. až 5. stor. p. n. l.), keď rozdelil ľudí na sankvinikov, cholerikov, flegmatikov a melancholikov. Hoci sa s týmto delením dodnes v praktickom živote stretávame, treba povedať, že mnohé predstavy sú už prekonané. Delenie sa často nedá urobiť presne (vyhranené typy) a okrem toho sa traduje mylná predstava, že „najlepším“ typom je sankvinik.
Jeden z najúspešnejších pokusov biotypologického delenia urobil T. P. Pavlov, ktorý vzal do úvahy vlastnosti kôrových dejov – v prvom rade vzrušenie a útlm. Snažil sa rešpektovať silu týchto
protichodných procesov, ich vzájomný pomer a funkčnú pohyblivosť, tj. to, že ako rýchlo môže príslušná osoba prejsť z jedného stavu do druhého.

Tieto hladové pohyby sú omnoho mohutnejšie,

2008-09-24T11:47:00.000-07:00

Tieto hladové pohyby sú omnoho mohutnejšie, periodicky sa opakujúce a spolu so subjektívnym pocitom hladu a hladinou glukózy v krvi signalizujú hlad nervovým centrám. Žalúdočná šťava je sekrét troch druhov žliaz a obsahuje tráviace enzýmy, hlien a HCl . Ph žalúdočnej šťavy je nízke 1,0 – 1,5 a žalúdočná šťava ako jediná telesná tekutina má kyslú reakciu. Prvá sekrécia žalúdočnej šťavy sa začína vylučovať už pri dráždení ústnej sliznice alebo pri pohľade, či vôni. Toto sa volá psychická alebo nervová sekrécia. Šťava
v tejto fáze má veľkú tráviacu silu ( veľká koncentrácia pepsínu a HCl ). V druhej fáze sa vylučuje šťava priamo na prítomnosť potravy v žalúdku. Tráviaca sila v tejto fáze je slabšia, ale celkové množstvo a dĺžka sekrécie sú väčšie. Poslednou fázou je črevná fáza žalúdočnej sekrécie, vyvolaná prechodom potravy do dvanástnika. Tráviace enzýmy :
• pepsín – štiepi bielkoviny
• žalúdočná lipázy - štiepi tuky
• kyselina soľná – denaturuje bielkoviny a tým napomáha ich tráveniu pomocou pepsínu
• hlien - chráni sliznicu žalúdka pred naleptaním vlastnou žalúdočnou kyselinou.

b) Vyvážené zápornými iónmi Cl

2008-09-24T11:46:00.000-07:00

b) vyvážené zápornými iónmi Cl-.
c) Rôzna polopriepustnosť = semipermeabilita membrány. V pokoji je membrána priepustnejšia 20 až 40 násobne viac pre K+ ako pre Na+. Káliové ióny sa pohybujú v smere zvnútra von. Vo vnútri sa poruší elektrická rovnováha, záporné ióny nadobudnú prevahu a tým sa celé vnútro stáva elektronegatívna. Avšak nevytečú na povrch celkom, zostávajú v styku s membránou, takže vytvorená elektronegativita sa v pokoji udržiava konštantne - káliový kanál (otvor, ktorý pracuje na princípe otáčajúcich dverí s vrátnikom, kde molekula kália sa cez ne dostane von, ale vrátnik ju nepustí preč a tak sa vráti späť)
Pomery Na+, K+, Cl- vyjadríme tzv. konštantou permeability : PNa+ : PK+ : P Cl-
8) Žalúdok je vak z troch vrstiev hladkej svaloviny na oboch koncoch uzavretý zvieračom. Funkčný a pylorický zvierač. Pylorický, oddeľujúci žalúdok od čreva je špeciálnym zhrubnutím cirkulárnej vrstvy svaloviny. V žalúdočnej sliznici sú žľazové kanáliky. Na ich dne sú hlavné bunky, ktoré produkujú pepsín, na krčku sú krycie bunky produkujúce kyselinu soľnú a nakoniec vedľajšie bunky produkujúce hlien. Žalúdočná peristalika sú pravidelné kontrakčné vlny postupujúce od vchodu k vrátniku, ktoré potravu posúvajú a premiešavajú. K pohybom žalúdka patria aj tonické zmeny ( prispôsobovanie veľkosti a napätia stien žalúdka jeho náplni). Žalúdok vykonáva pohyby aj keď je prázdny.

7) Membránový – rámový – pokojový – demarkačný potenciál

2008-09-24T11:43:00.000-07:00

7) Membránový – rámový – pokojový – demarkačný potenciál. Vnútro a okolie bunky je priestor naplnený iónmi. V živých organizmoch v vzniká rozdiel potenciálu v dôsledku rôznej difúzie iónov medzi dvoma roztokmi elektrolytov, ktoré majú rôzne zloženie, alebo sa líšia svojou koncetráciou,. Ak sa medzi hraničiacimi roztokmi nachádza membrána, rozdiel potenciálu sa zväčší. Membrána živého útvaru je nabitá z vonkajšej strany kladne, z vnútornej záporne. Celkový potenciálny rozdiel je 40 – 90 mV. Môžeme ho zaznamenať v pokoji / odtiaľ názov pokojový potenciál /. Potenciálový rozdiel sa normálne udržiava v priebehu celého života. Všetky živé útvary sú vlastne biologické kondenzátory, v ktorých na dvoch stranách dielektrika ja elekt. náboj a ten je predpokladom pre vznik akčného poten. alebo lokál. vzrušenia.Príčina existencie elektro nábojov:
a) Rôznosť koncentrácie iónov na oboch stranách membrány. Vnútro útvaru a okolie majú to isté kvalitatívne iónové zloženie. Na oboch stranách je Na+ aj K+, ale na vonkajšej strane je viac Na+ ako K+ a na vnútornej strane je viacej K+ ako Na+. Na obidvoch stranách sú tieto ióny

V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia

2008-09-24T11:40:00.000-07:00

V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia lokalizovaná nepresne. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania. Toto nám demonštrujú Veberove klamy. Bolesťové receptory sú voľne bohato rozvetvené nervové zakončenia. Receptory bolesti sa neadaptujú. Okrem kožnej bolesti rozlišujeme aj bolesť svalovú a bolesť z vnútorných orgánov. Jednou z centrálnych častí bolesti je talamus. Kožný analyzátor v športe: pocit súpera v úpoloch, pocit vody u plavcoch.
Relatívnosť pociťovania. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania, pocit závisí od predchádzajúcej hladiny pociťovania. Napr. miestnosť s tou
istou teplotou sa nám javí ako chladná, alebo ako teplá podľa toho, či sme do nej vstúpili z teplého alebo chladného prostredia. Tento fenomén dobre demonštrujú Veberove klamy :
• ak ponoríme jednu ruku do teplejšej, druhú do chladnejšej vody a po určitom čase obe ruky ponoríme do nádoby s vodou o teplote, ktorá leží asi v strede oboch predošlých, bude ju pravou a ľavou rukou pociťovať ako nerovnako teplú.
• rovnako ťažké závažia, jedno zohriate, druhé ochladené pocítime na chrbte ruky (pri zavretých očiach) ako nerovnako ťažké.
- voda pri teplote 45 C sa nám bude javiť ako studená, ak teplotu postupne zvyšujeme.

Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK

2008-09-24T11:39:00.000-07:00

Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK a srdcovej frekvencie v dôsledku ochladenia tela, najmä tvárovej oblasti. Diastolický tlak stúpa práve preto, že na poddajné cievy pôsobí hydrostatický tlak.

Najextrémnejšia zmena TK bola nameraná po ponorení sa do studenej vody, po predchádzajúcom pobyte v saune – 330/160. Pri statických
cvičeniach – vzpieranie sa TK nemení a stúpne, podobne ako iné funkcie až po skončení telesnej námahy = efekt statického zaťaženia.
6)Kožný analyzátor sa podľa kvality podnetov, ktoré naň pôsobia, delí na niekoľko častí: hmat s adekvátnym podnetom dotyku a tlaku. Teplo a chlad, kde adekvátnym podnetom je zmena teploty a bolesť, ktorá vzniká dráždením bolesťových receptorov. Hmatové (dotykové, taktilné receptory). V koži je niekoľko druhov dotykových receptorov. Meissnerove telieska, Golgiho-Mazoniho telieska, Vaterove - Paciniho telieska. Dotykové body sú na koži rozmiestnené nerovnomerne. Najviac ich je na koncoch prstov a na perách. Od počtu receptorov na príslušnom mieste závisí aj simultánny priestorový prah (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej dva podnety aplikované súčasne pociťujeme ako dva). Chladové a tepelné receptory. Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu.

d) Hustota krvi

2008-09-24T11:38:00.000-07:00

d) Hustota krvi. Čím hustejšia je krv tým vyšší je tlak. Viskozita závisí od hematokritu.
e) Periférny odpor. Pri niektorých činnostiach ako je napr. príjem potravy, fyzická aktivita, klesá tlak vo veľkých cievach. Je to spôsobné tým, že sa krv odplavuje do pracujúcich orgánov / žalúdok, svaly/. V tomto zmysle môže nastať vykrvácanie do vlastných ciev. Vazodilatácia- rozšírenie ciev, ktoré má za následok zníženie periférneho odporu a tým aj zníženie TK. Opakom je vazokonstrikcia.
Požadované hodnoty TK u mladých 20 r. zdravých ľudí sú 15,9/9,3 kPa = 120/70 Torr. Jeden Torr = 0,133 kPa. Dlhodobým športovaním dochádza k zníženiu TK. Hovoríme o tzv. športovo adaptačnej hypotónií / pokojovo adaptačná hypertónia / . pod vplyvom telesného zaťaženia TK stúpa. V prevažnej väčšine stúpa najmä systolický tlak – reaktívna záťažová hypertónia. Pri stúpnutí TK okrem telesnej záťaže hrá dôležitú úlohu aj psychická zložka, ktorá zaťaženie sprevádza. Napr. Judista tesne pred štartom 185/95, pri submaximálnej intenzite stúpne TK na 190/110. Pri tej istej intenzite, ale pri plánovaní stúpne systolický tlak menej, diastolický viac –160/130. Systolický tlak stúpa menej najmä preto, že plavec je skoro v horizontálnej polohe a srdce nemusí výrazne prekonávať zemskú tiaž.

Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu

2008-09-24T11:36:00.000-07:00

Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia.
5) TK je jedným z ukazovateľov vonkajších prejavov srdcovej činnosti, ale zároveň nás informuje aj o krvnom prúdení v cievach. Rozlišujeme arteriálny a venózny TK. Najvyššia hodnota TK – systolický, najnižšia hodnota TK – diastolický TK. Na hodnotách arteriálneho TK sa podieľajú:
a) Práca srdca – ak srdce zastane TK klesá na nulu. Preto TK považujeme za ukazovateľa srdcovej činnosti.
b) Elasticita ciev – pri prúdení krvi zo srdca sa časť Energie vypracovaná počas systoly odovzdá krvnému prúdu (kinetická energia) , druhá časť sa odovzdá pružným artériám v podobe potenciálnej energie. Táto sa v prestávke medzi systolou a diastolou opäť odovzdá krvi a zabezpečuje kontinuitu prúdenia aj v prestávke medzi dvoma systolami. Pri strate pružnosti ciev ukladaním minerálnych látok v staršom veku sa pružnosť zmenšuje a TK stúpa.
c) Množstvo krvi. Čím väčší je objem krvi, tým vyššie sú hodnoty TK.

To preto, že po nanesení prvého podnetu je

2008-09-24T11:35:00.000-07:00

To preto, že po nanesení prvého podnetu je najprv sval vo fáze úplnej nevzrušivosti /absolútna refraktérna fáza/ a potom vo fáze zníženej a postupne sa obnovujúcej vzrušivosti /relatívna refraktérna fáza/. Prv ako sa vzrušivosť vráti na východiskovú úroveň, ju na krátko prevýši tzv. v exlatačnej fáze. Úplne nevzrušivý je kostrový sval až po začiatok kontrakcie, vo fáze kontrakcie sa vzrušivosť obnovuje. Ak sa interval medzi podnetmi predĺži, zastihne sval v klesajúcej časti krivky a vyvolá novú kontrakciu, ktorá sa nakladá = superponuje na predchádzajúcu kontrakciu. Druhá kontrakcia prevýši prvú o toľko, o koľko sa prvá kontrakcia nevrátila na východiskovú úroveň – superpozícia. Pri určitej dĺžke intervalu môže podnet padnúť na vrchol prvej kontrakcie a úplne zosumovať s touto kontrakciou = sumácia. Dráždenie svalu viacerými podnetmi – trvalé dráždenie.
Pri nízkej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik pílovitej krivky, lebo pri relatívne nízkej intenzite sa sval po každom podnete stihne čiastočne relaxovať = pílovitý alebo zubcovitý tetanus.
Pri vysokej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik trvalej – tetanickej kontrakcie charakteru hladkej krivky /hladký tetanus/, lebo medzi podnetmi sval nestihne relaxovať.

4) Izolovaná svalová kontrakcia

2008-09-24T11:32:00.000-07:00

kostt.sv. :po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov. To preto, že po nanesení prvého podnetu je najprv sval vo fáze úplnej nevzrušivosti /absolútna refraktérna fáza/ a potom vo fáze zníženej a postupne sa obnovujúcej vzrušivosti /relatívna refraktérna fáza/. Prv ako sa vzrušivosť vráti na východiskovú úroveň, ju na krátko prevýši tzv. v exlatačnej fáze. Úplne nevzrušivý je kostrový sval až po začiatok kontrakcie, vo fáze kontrakcie sa vzrušivosť obnovuje.
4). Izolovaná svalová kontrakcia- svalové trhnutie. Kontr.svalu môže byť izotonická(keď sv. mení dĺžku a nemení sa tonus), ktorá vzniká vtedy, keď má aspoň jeden koniec sv. možnosť pohybu alebo izometrickú, keď sa mení tonus ale nemení sa dĺžka. Najčestejšie sa vyskytuje zmiešaná kontr. – auxotonická kontr.(při čiastočnej zmene tonnusu aj dĺžky) Podnet nadprahovej intenzity nanesený na sval /priame podráždenie/ alebo jeho nerv / nepriame dráždenie/ vyvolá kontrakciu, ktorá má charakteristický priebeh:
po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov.

2) Pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2...

2008-09-24T11:31:00.000-07:00

2) pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
3) srdce :na prahový podnet reaguje srdce vždy maximálnou odpoveďou a na dva alebo viac podnetov idúcich za sebou buď srdce neodpovedá(podnet padol do systoly, ktorá sa prekríva s fázou úplnej nevzrušivosti – absolútna refraktérna fáza), alebo postupne odpovedá na zosiľňujúci sa podnety v diastole

extrasystolou(vo fáza zníženej vzrušivosti – relatívnej refraktérnej fáze). Za extrasystolou nasleduje kompenzačná pauza. Táto je spôsobená tým, že prirodzený podnet spádá opäť do refraktérnej fáza a je vlastne slabým(podprahovým) podnetom. Na srdci môžu pod vplyvom vonkajších podnetov vznikať len extrasystoly, čo sa prejaví ako nepravidelný rytmus, ale srdce nezostane stáť(napr. v tetanickej kontrakcii), neprestane pracovať prerušovane, zostáva vždy pumpou krvného obehu.

2. Koordinačný výkon

2008-09-24T11:30:00.000-07:00

1) Koordinačný výkon Na neurónovej úrovni je to časová súhra zapájania a vypájania motoneurónov miechy agonistických a antagonistických svalových skupín na ipsylaterálnej strane a na kontralaterálnej strane(na jednej strane sú vzrušené ohýbače a urlmené vystierače a na strane druhej sú utlmené ohýbače a vzrušené vystierače) – v krčných a bedrovodriekových segmentoch miechy.
KVM ako mimovoľný reflexný akt na miechovej úrovni je doplňovaný mimovoľným alebo vôlovým vlyvom supraspinálnej časti pohybovej regulácie.
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh - ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb - zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.

Chladové a tepelné receptory.

2008-09-24T11:28:00.000-07:00

Chladové a tepelné receptory. Receptormi sú Ruffiniho telieska, rozptýlené po celom povrchu tela. Keď podnety pôsobia dlhšie ako tri sekundy, oba receptory sa rýchlo adaptujú, no aj napriek tomu signalizujú určitú hladinu. V porovnaní s dotykovým analyzátorom je teplotná signalizácia lokalizovaná nepresne. Na receptory tepla a chladu sa v značnej miere vzťahuje subjektívnosť a relatívnosť pociťovania. Toto nám demonštrujú Veberove klamy. Bolesťové receptory sú voľne bohato rozvetvené nervové zakončenia. Receptory bolesti sa neadaptujú. Okrem kožnej bolesti rozlišujeme aj bolesť svalovú a bolesť z vnútorných orgánov. Jednou z centrálnych častí bolesti je talamus. Kožný analyzátor v športe: pocit súpera v úpoloch, pocit vody u plavcoch.

8) Priamo(meraním výdaja tepla)...

2008-09-24T11:26:00.000-07:00

8)priamo(meraním výdaja tepla), nepriamo(na základe spotreby O2 a výdaja CO2 potrebných na spálenie živýn)
Je to základná premena živýn, množstvo E, ktorá sa uvolní spalovaním živýn potrebných na udržiavanie života počas 24 hodín, kt. sa uvolní při baz.podmienkach. podmienky – tel. a duš. pokoj, indiferentná tep., na lačno, 16 hod bez príjmu potravy, 36 hod bez bielkovýn, tepl. miestnosti 20 – 22C při oblečení, 30C neoblečený
9) 2 oblasti : a)tepelné jadro(vnútro hlavy, hrudníka, brušná dutina)
b)tepelný obal(koža a končatiny)
Tvorba tepla je sprevádzaná sv.kontrakciou – 2 druhy tepla(iniciálne : tvorí sa počas latentnej doby a prestáva sa tvoriť na konci relaxácie(aktivačné, kontrakčné, relaxačné, zotavné : při dostatočnom zásobení O2, je prejavom znovunabíjania fosfátových zásobníkov)
odovzdávanie tepla – vedením(při dotyku s chladnejším telesom dôjde k prechodu teploty), prúdením(zohriata vrstvička vzd. při tale stúpa a na jej miesto klesne chladnejšia vrstva), vyžarovaním(telo je ponímané ako čierne teleso, kt. do t.350C teplo vypúšťa a nad túto t. prijíma), odparovaním(na tele sa zráža pot úž při indiferentnej t., při intenzívnej práci je to jediný spôsob výdaja tepla)

Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu:

2008-09-24T11:24:00.000-07:00

Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo). Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých
regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .

Srdce môže pracovať bez toho,

2008-09-24T11:23:00.000-07:00

Srdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického
systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemu. Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.
To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.

Prijímajú vzruchy cez perifériu,

2008-09-24T11:17:00.000-07:00

Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo). Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
7). Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. Regulácia srdca.

Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva

2008-09-24T11:14:00.000-07:00

Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva, dolným smerom ich intenzita klesá.(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na pocit hladu. Človek stratil schopnosť inštinktívne prijímať tie látky, ktoré potrebuje. V CNS sú centrá
sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje..Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú.

6.)Trávenie v tenkom čreve

2008-09-24T11:11:00.000-07:00

6.)Trávenie v tenkom čreve. Podstatnú časť tráviaceho procesu sa uskutočňuje v tenkom čreve, kde sa rozkladajú na konečné produkty skoro všetky stráviteľné časti potravy. Tie sa potom v hornej časti čreva vstrebávajú. Vstrebávanie si vyžaduje veľkú plochu, preto je vnútorný povrch črevnej rúry mnohonásobne zväčšený pomocou kriviek, klkov a mikroklkov. Do čreva sa vylučujú trojaké sekréty : pankreatická šťava, žlč a črevná šťava. Črevná šťava je sekrétom Brunnerových žliaz a Lieberkubnových krýpt. Obsahuje rôzne enzýmy, ktoré sa uvoľňujú pri rozpade epitelových buniek(maltáza, enterokináza, peptidáza, invertáza, maltáza, laktáza).
pohyby t.čreva V tenkom čreve sú tonické, segmentačné pohyby a peristaltické pohyby. Tonickými pohybmi črevo môže meniť na väčšom alebo menšom úseku meniť svoj tonus v dôsledku naplnenia. Pri segmenčných pohyboch dochádza k tomu, že črevo sa sa podelí funkčnými priehradkami na malé segmenty, v ktorých sa nachádza travenina. V nasledujúcom momente sa vytvoria priehradky na inom mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal.. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu.

3) Pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2

2008-09-24T11:10:00.000-07:00

3)pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.
5)mozoček - archicerebelum : zodpovedá za rovnováhu, ak dôjde k porušeniu tak sa objavia ataxie(porucha sv.koordinácie), atónia(ovlyvnený sv.tonus), astázia(kolísavé stánie). Stáva sa u alkoholikov.
paleocerebellum : je v úzkom kontakte s archicerebelom, ovpyvňuje sv.tonus a refl.vzrušivosť
neocerebelum : silne vyvinuté u človeka, má silné kontakty s neukortexom(udržiava kôrú v bdelom stave), ovplyvňuje vôlovú motoriku a spolu s neokortexom reguluje časovú koordináciu zapájania ag. a antag., při poškodení nedochádza k dostatočne rýchlemu striedaniu úkonov.

2)Hemoglobín

2008-09-24T11:09:00.001-07:00

2)Hemoglobín. Dôležitou súčasťou Er je Hb. Je to zložená bielkovina, ktorá má 96% globínu a 4% hému. Hém tvoria 4 pyrolové jadrá, ktoré sú spojené metínovými mostíkmi. Na dusíky pyrolových jadier je naviazané dvojmocné železo. Na železo sa pri prenose viaže kyslík.
Muži 140 – 180 g/l
Ženy 120 – 160 g/l
Okrem normálneho množstva Hb určujeme aj rôzne deriváty Hb podľa toho, s akou látkou sa Hb naviazal.
Fyziologické deriváty Hb:
a) Oxygenovaný Hb = HbO2, labilná väzba.(na dvojmocné Fe sa na viaža kyslík)
b) Dezoxygenovaný Hb (odštiepenie kyslíku)
a) Karmíno = HbCO2(naviazanie CO2 na dvojmocné Fe)
Patologické deriváty Hb.
a) Karboxy Hb = HbCO, stála väzba, CO má 200- násobne väčšiu afinitu k Hb ako O2.
b) Chlórhemín = kyslí hematín = HbCl, laboratórna väzba na určovanie množstva Hb

Hovoríme o tzv.

2008-09-24T11:08:00.000-07:00

Hovoríme o tzv. športovo adaptačnej hypotónií / pokojovo adaptačná hypertónia / . pod vplyvom telesného zaťaženia TK stúpa. V prevažnej väčšine stúpa najmä systolický tlak – reaktívna záťažová hypertónia. Pri stúpnutí TK okrem telesnej záťaže hrá dôležitú úlohu aj psychická zložka, ktorá zaťaženie sprevádza. Napr. Judista tesne pred štartom 185/95, pri submaximálnej intenzite stúpne TK na 190/110. Pri tej istej intenzite, ale pri plánovaní stúpne systolický tlak menej, diastolický viac –160/130. Systolický tlak stúpa menej najmä preto, že plavec je skoro v horizontálnej polohe a srdce nemusí výrazne prekonávať zemskú tiaž. Ďalej tu dochádza k reflexnému zníženiu TK a srdcovej frekvencie v dôsledku ochladenia tela, najmä tvárovej oblasti. Diastolický tlak stúpa práve preto, že na poddajné cievy pôsobí hydrostatický tlak. Najextrémnejšia zmena TK bola nameraná po ponorení sa do studenej vody, po predchádzajúcom pobyte v saune – 330/160. Pri statických cvičeniach – vzpieranie sa TK nemení a stúpne, podobne ako iné funkcie až po skončení telesnej námahy = efekt statického zaťaženia.

e) Periférny odpor.

2008-09-24T11:05:00.002-07:00

e) Periférny odpor. Pri niektorých činnostiach ako je napr. príjem potravy, fyzická aktivita, klesá tlak vo veľkých cievach. Je to spôsobné tým, že sa krv odplavuje do pracujúcich orgánov / žalúdok, svaly/. V tomto zmysle môže nastať vykrvácanie do vlastných ciev. Vazodilatácia- rozšírenie ciev, ktoré má za následok zníženie periférneho odporu a tým aj zníženie TK. Opakom je vazokonstrikcia.
Meranie TK. Priama metóda = krvavá cesta, pri ktorej sa zavádza kanyla respektíve katéter spojený s tlakomerom priamo do žily, alebo na to miesto cievneho riečišťa, kde chceme TK merať.
Nepriama metóda – Riga- Rocciho. Pri nepriamej metóde porovnávame pomocou Korotkovových
fenoménov známy tlak v manžete / umiestnená na brachiálnej artérií / s neznámym tlakom v cieve. Umožní nám to počúvanie KF fonendoskopom. KF vznikajú pri prúdení krvi zúženou trubicou. Preto ich nepočujeme, keď je cieva úplne stlačená alebo úplne voľná. V momente systoly počujeme prvý KF, posledný KF nám udáva hodnotu diastolického tlaku.Požadované hodnoty TK u mladých 20 r. zdravých ľudí sú 15,9/9,3 kPa = 120/70 Torr. Jeden Torr = 0,133 kPa. Dlhodobým športovaním dochádza k zníženiu TK.

1. Tlak krvi:

2008-09-24T11:05:00.001-07:00

1.)TK je jedným z ukazovateľov vonkajších prejavov srdcovej činnosti, ale zároveň nás informuje aj o krvnom prúdení v cievach. Rozlišujeme arteriálny a venózny TK. Najvyššia hodnota TK – systolický, najnižšia hodnota TK – diastolický TK. Na hodnotách arteriálneho TK sa podieľajú:
a) Práca srdca – ak srdce zastane TK klesá na nulu. Preto TK považujeme za ukazovateľa srdcovej činnosti.
b) Elasticita ciev – pri prúdení krvi zo srdca sa časť Energie vypracovaná počas systoly odovzdá krvnému prúdu (kinetická energia) , druhá časť sa odovzdá pružným artériám v podobe potenciálnej energie. Táto sa v prestávke medzi systolou a diastolou opäť odovzdá krvi a zabezpečuje kontinuitu prúdenia aj v prestávke medzi dvoma systolami. Pri strate pružnosti ciev ukladaním minerálnych látok v staršom veku sa pružnosť zmenšuje a TK stúpa.
c) Množstvo krvi. Čím väčší je objem krvi, tým vyššie sú hodnoty TK.
d) Hustota krvi. Čím hustejšia je krv tým vyšší je tlak. Viskozita závisí od hematokritu.

Chrbtica(columna vertebralis):

2008-09-24T10:57:00.000-07:00

Chrbtica(columna vertebralis):7 Krcne stavce(vertebrae cervicales), Nosic(atlas), Capovec(axis), 12 Hrudne s.(vertebrae sacrales), 5 Driekove s.(vertebrae lumbales), 5 Krizove s.(vertebrae sacrales), 4-5 Kostrcove s.(vertebrae cocygeae)
Kostra hornej koncatiny:Plrtenec volnej hor. konc.(cingulum membri superior)-Lopatka(scapula), Klucna k.(clavikula) :Kostra volnej hor. konc.(skelet membri superiors liberi)-Ramenna k.(humerus), Vretenna k.(radius), Laktova k.(ulna), 8 Zapastne k.(ossa carpi), 5 Zaprstne k.(ossa metacarpi), 14 Clanky prstov (phalangers digitorum)
Kostra dolnej koncatiny:Pletenec dol. konc.(cingulum membri inferioris)-Panvova k.(os coxae), Panva(plevis), Bedrova k.(os ilii), Sedacia k.(os ischii), Lonova k.(os pubis) :Kostra volnej hor. konc.(skelet membri inferioris liberi)-Stehnova k.(femur), Jablcko(patella), kosti predkolenia- Ihlica(fibula), Pistala(tibia), kosti nohy- 7 Priehlavkove k.(ossa tarsi)- Clenkova k.(talus), Patova k.(calcaneus), Clnkova k.(os navikulare), Klinove k.(ossa cuneiforma), Kockovita k.(os cuboideum), 5 Priehlavkove k.(ossa metatarsi), 14 Clanky prstov(ossa digitorum pedis)

Klbove spojenie

2008-09-24T10:55:00.000-07:00

Klbove spojenie-pohyblive spoj.2 alebo viac kosti
-klb je tvoreny-klbovymi plochmi pokrytymi sklovitou ch.
-klbovym puzdrom
-klbovou dutinou
-pomocnym klbovym zariadenim
-tvar klbovych ploch-gulovity , valcovity , kladkovy ; najvacsi rozsah
umoznuje gulovity klb(ramenny)
-jednoduche klby(spajaju sa 2 kosti) , zlozene klby(spajaju sa 3 a viac kosti

KOSTRA:
Lebka(cranium):Mozgova cast(neurocranium)-Zahlavna k.(os ocipitale),Klinova k.(os sphenoidale),Spankova k.(os temporale),Temenna k.(os parientale),Celova k.(os frontale)
:Tvarova cast(splanchnocranium)-Cuchova k.(os ethmoidale),Dolna nosova musla(concha nasalis),Nosova k.(os nasale),Slzna k.(os lacriale),Cerieslo(vomer),celust(maxilla),podnebna k.(os palatinum),Jarmova k.(os zygomaticum),Sanka(mandibula),Jazylka(os hyoideum)

Spojenie k. :

2008-09-24T10:54:00.002-07:00

Neklbove spojenie-pevne , pomocou niektoreho zo spojivovych tkaniv
-1. vazivove-vyskyt v 3 typoch
-a) vazivove spoj. k. okrem lebky-vazivove pruhy medzi
oblukmi stavcov , siroke membrany vaziva medzi kostami
predlaktia alebo predkolenia
-b)sev-vazivove spoj. plochych lebecnych kosti
-c)vklinenie-spoj. zubov so zubovymi loziskami v celusti a
sanke
-2. chrupkove-rozlisujeme 2 typy
-a)spoj. s prevahou sklovitej chrupky(spoj. zahlavnej s
klinovou kostou do 18 roku)
-b)spojenie tvorene prevazne vazivovou chrupkou(spojenie
lonovych kosti)
-3.spoj. kosti pomocou kostneho tkaniva (krizova kost)

Vnutorna stavba k.

2008-09-24T10:54:00.001-07:00

Vnutorna stavba k.-vnutri tela dlhych k. je drenova dutina(cavitas medularis) vyplnena
kostnou drenou(je medzi tramcami hubovitej hmoty aj v drenovej
dutine ; obsah. kmenove bunky , z kt. vznikaju niektore typy krvnych
buniek)
Tvar k.-je podmieneny funkciou
-rozlisujeme-dlhe(ramenna , stehnova)
-ploche-(dhudna , lopatka , kosti lebky)
-kratke-(stavce , kosti zapastia)
-na dlhych kostiach rozlisujeme-strednu rurkovitu cast-telo(diaphysis)
-klbove konce zvycajne rozsirene-hlavice(epiphysis)
Rast k.-medzi hlavicami a telom sup o cely cas rastu chrupkove platnicky->rastove
(epifyzove)chrupky->rast kosti do dlzk

Hubovite(riedke)kostne tkanivi -hubovita kost

2008-09-24T10:53:00.000-07:00

-tvori vnutro plochych a kratkych kosti a vnutro rozsirenych
koncov dlhych kosti hlavic epifyz(epiphysis)
-tvoria ho tenke tramiky , kt. su navzajom prekrizene a
vytvaraju priestorovu siet

Povrch kosti-klbove plochy kosti pokriva hladka vrstva sklovitej(hyalinnej)ch.
-ostatny povrch kosti pokriva tenka vazivova blana okostica(periosteum)
-okostica-je bohato zasobena cievami(zabezpec. vyzivu)a nervami(robia ju
citlivou), kt. prenikaju hlbsie do kosti
-vnutorna vrstva okostice obsah. kostotvorne bunky; ich cinnostou sa
vytvara kostna hmota a kost rastie do hrubky(takto sa tvori nova
kost pri zlomeninach)
-pri transplantacii si okostica uchovava kostotvornu schopn. a umozn.
zhojenie transplantatu

KOST

2008-09-24T10:51:00.000-07:00

-spojivove tkanivo specializovane na podpornu a ochrannu funkciu
-je najtvrdsim tkanivom v tele
-sklada sa z buniek osteocytov(drobne pavukovite bunky ulozene v dutinach kostnej
hmoty navzajom pospajane vybezkami) medzibunk. h. kosti->obsahuje 20 %vody ;
50-55% anorg. latok-(hl. fosforecnanu a uhlicitanu vapenateho->tvrdost a pevnost) ;
25-30% org. latok->pruznost(zakladom medzibunk. h. kosti je org. latka OSEIN kt.
obsahuje kolag.vlakna spojene zakl. beztvarou hmotou)
kostne tkanivo sa vyskytuje v 2 formach:
huste kostne tkanivo-kompaktna kost
-tvori zvacsa rozne hrubu povrchovu cast polochych a kratkych kosti ,
ale predovsetkym sterdnu cast dlhych kosti diafyzu(diaphysis)
-je zlozene z husto usporiadaneho kostneho tkaniva

Podla funkcie buniek a struktury medzibunk. hmoty rozlisujeme 3hl.

2008-09-24T10:50:00.000-07:00

Podla funkcie buniek a struktury medzibunk. hmoty rozlisujeme 3hl. typy spojivoveho tkaniva:vazivo(tela fibrosa) , chrupka(cartilage) , kost(os)
Vazivo-makke , poddajne tkanivo s pomerne velkym obsahom vody
-tvoria ho bunky fibrocyty a medzibunkova hmota(kt. obsahuje vlakna-fibrily najma kolagenove a elasticke ; kolag.-odolne voci tahu->najme vazivo kt. tvori slachy a klbove puzdra ; elasticke-podmienuju pruznost->steny ciev)
Chrupka-pevne a pruzne spojivove tkanivo odolne voci tlaku
-tvoria ju bunky-chondrocyty a medzibunk. hmota kt. obsah. aj vlaknitu zlozku
-vlakna v chrupke su podla druhu chrupky kolagenove , elasticke alebo obe
sklovita-hyalinna chrupka-tenke kolag. vlakna ; v zarodku tvori vacsinu zakl.
kostry , v dospelosti klbove chrupky , priedusnicove
chrupky , nosovu priehradku
elasticka ch.-prevaha elastickych vlaken nad kolagen. , tvori podklad usnice a
hrtanovej prichlopky
vazivova ch.-ma v medzibunk. hmote hustu siet kolag. vlaken , tvori medzistenove
platnicky a lonovu sponu