ANATÓMIA - ŠTÚDIUM

Anatómia - obsah

2011-03-07T23:30:00.000-08:00

- - Kostra ruky

Kostra ruky ako celok

2010-10-06T01:38:00.000-07:00

Kostra ruky ako celok

Pohyb vo vlastnom zápästí sa uskutočňuje hlavne v dvoch kĺboch.
1. articulatio radiocarpea (vlastný kĺb zápästia) - tvorený dvoma kĺbovými povrchmi. Jeden leží na distálnom konci predlaktia a je tvorený distálnym povrchom radia a artikulárnym diskom v oblasti hlavičky ulny. Druhý je tvorený proximálnym povrchom proximálnej rady karpálnych kostí (os scaphoideum, os lunatum, os triquetrum).

2. articulatio mediocarpea - skĺbenie nachádzajúce sa priamo medzi proximálnym a distálnym radom karpálnych kostí, priebeh kĺbovej štrbiny je v tvare písmena S (viď obrázok).
V ďalšom odkaze nájdete animované pohyby v oblasti zápästia.

• Pohyb kostí ruky

Pri pohybe z plného ohnutia do plnej extenzie je možné rozdeliť kosti do niekoľkých funkčných jednotiek.
1. Os trapezium
2. Os scaphoideum
3. Os trapezoideum, os capitatum a os hamatum
4. Os triquetrum a os lunatum.

Na začiatku pohybu s plnej flexie sa rovnomerne odvíja a pohybuje proximálny aj distálny rad karpálnych kostí až do doby, keď je približne osa ruky v ose predlaktia. Pri prechode do extenzie v proximálnom rade postupne zaostáva os lunatum a os triquetrum. Os scaphoideum sa pohybuje skôr s distálnym radom. Os pisiforme sa pohybuje s os triquetrum. Os trapezium je samostatná jednotka, ktorej pohyb je závislý na postavení palca.

Pohyby v ďalšom skĺbení, articulationes carpometacarpales, sú minimálne. „Najväčší“ pohyb sa uskutočňuje v skĺbení piateho metakarpu a os hamatum, menší v skĺbení os hamatum a štvrtého metakarpu. Pohyb v spojení os capitatum -tretí metakarpus a os trapezoideum -druhý metakarpus sú zanedbateľné.

Svaly krku

2010-10-06T01:33:00.000-07:00

Svaly krku

Svaly krku zabezpečujú niekoľko samostatných funkcií. Poskytujú podporu a pohyb hlavy a krčnej chrbtici, umožňujú prehĺtanie a reč.

Svaly trupu
Svaly trupu umožňujú dýchanie (veľmi dôležitým svalom je v tomto prípade bránica), poskytujú podporu a pohyblivosť hrudnej časti chrbtice, a na trup sa upínajú i viaceré svaly, ktorých funkcia je spojená s pohybom horných končatín.

Svaly hornej končatiny
Svaly hornej končatiny (lat. musculi membri superioris) sa podľa svoji topograficko-anatomických vzťahov delia na nasledovné skupiny:
A) Svaly ramenného pletenca (lat. mm. cinguli membri superioris)
• Deltový sval (Musculus deltoideus)
• Nadhrebeňový sval (Musculus supraspinatus)
• Podhrebeňový sval (Musculus infraspinatus)
• Malý oblý sval (Musculus teres minor )
• Veľký oblý sval – (Musculus teres major)
• Podlopatkový sval – (Musculus subscapularis)

B) Svaly voľnej časti hornej končatiny (lat. mm. partis liberae membri superioris)
• svaly ramena (lat. mm.brachii)

Predná skupina
Dvojhlavý sval ramena (Musculus biceps brachii)
Má 2 hlavy: (caput longum,caput breve)
Odstup: (processus coracoideus,tuberculum supraglenoidale)
Úpon: (tuberositas radii)
Funkcia: flexia v lakti, ventrálna flexia ramena, abdukcia a addukcia ramena, pronacia a supinacia predlaktia

Zobákovo-ramenný sval (Musculus coracobrachialis)
Odstup: (processus coracoideus)
Úpon: (crista tuberculi minoris)
Funkcia: (ventralna flexia,addukcia ramena)

Ramenný sval (Musculus brachialis)

Odstup: od úrovne (tuberositas deltoidea)
Úpon: (tuberositas ulnae)
Funkcia: flexia v lakti

Zadná skupina
Trojhlavý sval ramena – (Musulus triceps brachii)
Má 3 hlavy: (caput longum,caput laterale,caput mediale)
Odstup: (tuberculum infraglenoidale,tuberculum majus) zadná plocha humeru
Úpon: (olecranon ulnae )
Funkcia: addukcia ramena,extenzia v lakti
Lakťový sval (Musculus anconeus)

C) Svaly predlaktia (lat. mm.antebrachii)

Povrchová (prvá) vrstva

Musculus pronator teres – pronujúci sval oblý
• Musculus flexor carpi radialis - vonkajsi ohybac zápestia
• Musculus palmaris longus - dlhy sval dlane
• Musculus flexor carpi ulnaris - vnutorny ohýbas zápestia

Druhá vrstva
• Musculus flexor digitorum superficialis - povrchovy ohybac prstov
Odstup: (epicondylus medialis humeri)
Úpon: (2,3,4,5 prst)
Funkcia: flexia v lakta,zapastia a klbov ruky

Tretia vrstva
• Musculus flexor digitorum profundus - hlboky obbač prstov
• Musculus flexor pollicis longus -

Štvrtá vrstva
• Musculus pronator quadratus
Odstup a upon: leži medzi distálnými tretinami radia a ulny
Funkcia: pronacia

Laterálna (bočná, rediálna) skupina
• Musculus brachioradialis
• Musculus extensor carpi radialis longus
• Musculus extensor carpi radialis brevis

Zadná skupina

Povrchová vrstva
• Musculus extensor carpi ulnaris
• Musculus extensor digitorum
• Musculus extensor digiti minimi

Hlboká vrstva
• Musculus supinator
• Musculus abductor pollicis longus
• Musculus extensor pollicis brevis
• Musculus extensor pollicis longus
• Musculus extensor indicis

D) Svaly ruky (lat. mm.manus)

Svaly na dlaňovej strane ruky

Svaly tenaru
• Musculus abductor pollicis brevis
• Musculus flexor pollicis brevis
• Musculus opponens pollicis
• Musculus adductor pollicis

Svaly hypotenaru
• Musculus palmaris brevis
• Musculus abductor digiti minimi
• Musculus flexor digiti minimi brevis
• Musculus opponens digiti minimi

Svaly strednej skupiny
• Musculus lumbricales I-IV

Svaly medzi záprstnými kosťami
• Musculus

Svaly hlavy

2010-10-06T01:31:00.000-07:00

Svaly hlavy

Svaly hlavy majú niekoľko základných funkcií, ktoré ich (okrem anatomickej lokalizácie) rozdeľujú do viacerých podskupín.
Najvýznamnejšie sú:
A) okohybné svaly

B) žuvacie svaly - majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim
• spánkový sval (musculus temporalis),
• žuvací sval (m. masseter) a dva
• krídlové svaly (mm. pterygoidei).

C) mimické svaly - pripájajú sa na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim
• očný kruhový sval (m. orbicularis oculi),

• ústny kruhový sval (m. orbicularis oris),
• trubačský sval (m. buccinator) a ďalšie menšie svaly.

D) jazyk
Jazyk (orgán)
Jazyk (lat. lingua) je svalový orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine, ktorý pokrýva sliznica. Nachádza sa na spodine úst. Slúži na príjem a spracovanie potravy, pomáha pri cicaní, príjma taktilné a termické podnety, je nosičom orgánu chuti. U živočíchov pomáha vytvárať zvuky, u ľudí reč. Jazyk je husto inervovaný a je veľmi citlivým hmatovým orgánom. Dokáže zistiť veľmi presne poškodenie zubov a prítomnosť cudzích telies v ústach (napr. zrnko piesku).

Stavba
Na tele jazyka (lat. corpus linguae) rozoznávame chrbát (lat. dorsum linguae), hrot (lat. apex linguae), okraj (lat. margo linguae), koreň (lat. radix linguae). Spodná strana jazyka (lat. facies inferior linguae) je pomocou uzdičky (lat. frenulum linguae) pripojená k spodine ústnej dutiny. Pri zatvorených ústach sa chrbát jazyka dotýka predných dvoch tretín podnebia. Koreň jazyka smeruje do hltana, ale nedotýka sa ho, postupne prechádza do prýchlopky. Ani pri maximálnom vyplazení jazyka nie je koreň viditeľný, nachádza sa na ňom jazyková mandľa (lat. tonsila lingualis). Chrbát jazyka je od koreňa oddelený brázdou (lat. sulcus terminalis), ktorá ma tvar „V“, ktorého hrot smeruje do hltanu. Nachádza sa tu malý slepý otvor (lat. foramen caecum linguae Morgagni), ktorý je pozostatkom faryngeálneho čreva - základu štítnej žľazy.

Sliznica jazyka
Jazyk je pokrytý viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V sliznici jazyka sa nachádzajú jazykové bradavky (lat. papillae linguales), ktoré pomáhajú vnímaniu chuťových a dotykových podnetov. Podľa tvaru rozoznávame bradavky:
• listovité (lat. papillae foliatae)
• nitkovité (lat. papillae filiformes)
• hubovité (lat. papillae fungiformes)
• ohradené (lat. papillae vallatae)

Svaly jazyka
Svaly jazyka tvoria najväčšiu časť tela, ktoré rozdeľuje väzivová priehradka (lat. septum linguae) pozdĺžne na dve symetrické polovice. Väčšina svalov sa upína do šľachoviny jazyka (lat. aponeurosis linguae), ktorá sa nachádza pod celou sliznicou chrbtu jazyka. Vďaka tomu je jazyk veľmi pohyblivý a môže meniť svoj tvar. Všetky svaly jazyka sú inervované hlavovým nervom XII. (lat. nervus hypoglossus).

Extraglosálne svaly sa upínajú do jazyka, ale začínajú mimo neho, sú väčšie ako intraglosálne, ktoré začínajú a končia v jazyku.

• extraglosálne svaly:
o bradovojazykový (lat. musculus genioglossus)
o násadcovojazykový (lat. musculus styloglossus)
o jazylkovojazykový (lat. musculus hyoglossus)
o chrupkovojazykový (lat. musculus chondroglossus)

• intraglosálne svaly:
o horné a dolné pozdĺžne svaly
o priečny
o zvislý

Orgán chuti
Na jazyku sa nachádza väčšina chuťových pohárikov ktoré sú umiestnené v ústnej dutine. Chuť vnímame ako kombináciu štyroch základných chuťových vnemov: sladkého, slaného, kyslého a horkého. Sladkú chuť vnímame špičkou jazyka, slaná chuť je vnímaná krajnými časťami jazyka za receptormi pre vnímanie sladkej chuti. Kyslá chuť je vnímaná na krajoch jazyka v jeho strednej časti. Receptory horkej chuti sú umiestnené uprostred v zadnej časti jazyka.

Svaly dolnej končatiny

2010-10-06T01:23:00.000-07:00

Svaly dolnej končatiny
Svaly dolnej končatiny (lat. musculi membri inferioris) sa delia vzhľadom k topograficko-anatomickému vzťahu na dve hlavné skupiny:
A) Bedrové svaly (lat. musculus coxae)
B) Svaly voľnej časti dolnej končatiny (lat. musculus partis liberae membri inferioris)
• svaly stehenné (lat. musculus femoris)
• svaly lýtkové (lat. musculus cruris)
• svaly nohy (lat. musculus pedis)

Bedrové svaly

Predná skupina
• Musculus psoas major
Odstup:Priečne výbežky posledného hrudného a lumbálneho stavca
Upon:trochanter minor
Funkcia:dôležitý pri chôdzi,flexia chrbtice,addukcia

• M.psoas minor
Leží v entromediálnej strane m.psoas major.Často je len zachovaná ako lesklá plochá šľacha

• M.iliacus
Odstup:fossa iliaca
Upon:trochanter minor
Funkcia:ventrálna flexia v bedrovom kĺbe

Zadná skupina [úprava]

• M.gluteus maximus
Odstup:os sacrum,vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti,kostrč
Úpon:pod trochanter major
Funkcia:abdukcia,addukcia,udržiava sklon panvy v stoji a pri chôdzi

• M.gluteus minimus a medieus
Odstup:vonkajšej plochy lopatky bedrovej kosti
Upon:trochanter major Funkcia:flexia,extenzia

• M.quadratus femoris
Odstup:tuber ischiadicum Upon:crista intertrochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.gemellus superior
Odstup:spina ossis ischi Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.gemellus inferior
Odstup:tuber ischiadicum Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.obturatorius externus

• M.obturatorius internus
Odstup:foramen obturatum Upon:fossa trochanterica Funkcia:vonkajšia rotácia

• M.tensor fasciae latae
Odstup:spina iliaca anterior superior Upon:m.gluteus maximus Funkcia:flexia abdukcia v bedrovom kĺbe

• M.piriformis
Odstup:Facies anterior ossis sacri Upon:trochanter major Funkcia:vonkajšia rotácia

Svaly voľnej časti dolnej končatiny [úprava]

Stehenné svaly [úprava]

Predná skupina [úprava]
• M.sartorius
O:spina iliaca anterior superior U:tuberositas tibie F:flexia kolena, vnútorná rotácia tibie

• M.quadriceps femoris
1.m.rectus femoris O:spina iliaca anterior inferior 2.m.vastus medialis O:linea aspera 3.m.vastus lateralis O:Linea aspera 4.m.vastus medius O:ventrálna plocha femuru U:patella,ligamentum patellae kt.sa upína na tuberositas tibie F:zúčastňujú sa pri chôdzi

• M.articularis genus
Vnútorná (mediálna) skupina [úprava]

• M.gracilis
O:Dolné rameno ossis pubis U:linea aspera F:addukcia bedra

• M.adductor longus
O:synfyzy U:linea aspera F:vonkajšia rotácia

• M.adduktor brevis
O:synfyza U:pes anserinus F:vnútorná rotácia

• M.adduktor magnus
O:tuber ischiadicum U:linea aspera F:vonkajšia rotácia

• M.pectineus
O:pecten ossis pubis U:trochanter minor F:vonkajšia rotácia

Zadná skupina [úprava]

• M.semitendinosus
O:tuber ischiadicum U:pes anserinus F:vnútorná rotácia

• M.semimembranosus
O:tuber ischiadicum U:mediálny condylus tibie F:vnútorná rotácia

• M.biceps femoris
Ma dve hlavy:caput longum O:tuber ischiadicum
caput breve O:linea aspera
U:caput fibulae F:vonkajšia rotácia kolena

Lýtkové svaly [úprava]

Vonkajšia (laterálna) skupina [úprava]

• M.peroneus longus et brevis
O:caput fibulae U:1.a5.metatarz F:zdvíhanie vonkajšieho okraja nohy

Predná skupina [úprava]

• M.tibialis anterior
O:laterárny bok tibie U:os cuneiforme, palcový metatarz F:supinacia

• M.extensor digitorum longus
O:membrana interossea U:koncové články 2. a 5. prst F:extenzia prstov

• M.extensor hallucis longus
O:stredná tretina fibuly U:druhý článok palca F:extenzia palca

Zadná skupina [úprava]

• M.triceps surae

• M.plantaris

Svaly nohy [úprava]

Svaly na chrbte nohy [úprava]

• M.extensor digitorum brevis

• M.extensor hallucis longus

Svaly na ploške nohy [úprava]
• Svaly palcovej skupiny
• M.abductor hallucis
• M.flexor hallucis brevis
• M.adductor hallucis
• Svaly malíčkovej skupiny
• M.abductor digiti minimi
• M.flexor digiti minimi
• Svaly strednej skupiny
• M.flexor digitorum brevis
• M.quadratus plantae
• Mm.lumbricales
• Mm.interossei plantares

Svalová sústava

2010-10-06T01:19:00.000-07:00

Svalová sústava

Tvorí aktívnu zložku pohybového aparátu, zabezpečuje realizáciu pohybu. Základom svalovej sústavy je priečne pruhované svalové tkanivo riadené nervovým systémom. Funkčným orgánom svalovej sústavy sú svaly (lat. musculi). Názov musculus – myš, myška vznikol pravdepodobne podľa pretiahnutého tvaru svalu a podľa charakteristického hmatateľného pohybu kontrahujúceho sa svalu. Základnou vlastnosťou svalov je schopnosť zmrštenia – svalovej kontrakcie. V ľudskom tele je asi 600 svalov , a to 300 v každej polovici tela. Hmotnosť svalov tvorí u muža 36% a u ženy 32% z celkovej telesnej hmotnosti. U športovcov môže hmotnosť svalov dosiahnuť až 45% z celkovej telesnej hmotnosti. Náuka o svaloch – myológia.

Štruktúra svalu
Sval sa skladá z troch základných zložiek: svalové vlákno, väzivo a pomocné svalové zariadenia.

Svalové vlákno
Je základnou stavebnou jednotkou priečne pruhovaného kostrového svalu. Svalové vlákno má valcovitý tvar. Pod bunkovou membránou sú v pozdĺžnych radoch uložené početné jadrá. V cytoplazme svalového vlákna sú bunkové organely vrátane mitochondrií, kvapôčky tuku a glykogénu a hlavnú súčasť tvoria husto usporiadané pozdĺžne orientované myofibrily (svalové vlákna) , ktoré sa skladajú z kontraktilných bielkovín aktínu a myozínu ( myofilamentá). Priečne pruhovanie kostrového ( aj srdcového) svalu spôsobuje rozdielna svetelná lomivosť jednotlivých úsekov myofibríl, ktorá sa pravidelne strieda (striedajúce sa svetlejšie a tmavšie úseky na myofibrilách viditeľné pod svetelným mikroskopom- slabo a silne dvojlomné úseky). Svetlejšie úseky sú tvorené aktínom (izotropné úseky) , tmavšie úseky sú tvorené myozínom (anizotropné úseky). Svetlejšie úseky sú rozdelené pozdĺžnou tmavou platničkou ( Z línia) na dve polovice ( od Z línie odstupujú na obe strany aktínové myofilamentá a svojimi koncami zasahujú medzi myozínové myofilamentá). Úsek myofibrily medzi dvoma Z líniami sa nazýva sarkoméra – je najmenšou kontrahovateľnou jednotkou a kontrakcia celej myofibrily nastáva zmrštením jednotlivých sarkomér, ktoré zároveň ležia na rovnakej úrovni vo všetkých myofibrilách svalového vlákna , takže po svalovom vlákne prebieha jednotná kontrakčná vlna. Jednotlivé svalové vlákna sú navzájom spojené väzivom. Niekoľko svalových vlákien (10-100) sa pomocou svalového väziva spája do primárnych zväzkov (svalových snopčekov). Niekoľko primárnych zväzkov sa spája svalovým väzivom do sekundárnych zväzkov. Niekoľko sekundárnych zväzkov sa spája do svalového snopca. Niekoľko svalových snopcov tvorí sval. Primárne a sekundárne zväzky sú obalené a spájané navzájom svalovým väzivom, ktoré sa nazýva osvalie (perimysium).

Na svale sa rozlišuje:
• začiatok – odstup svalu je časť, ktorou je sval pomocou šľachy pripojený na kosť
• hlava svalu –mäsitá časť, ktorou pokračuje začiatok svalu
• bruško svalu – najširší úsek svalu , ktorý pokračuje do zúženej časti
• chvost svalu - zúžená časť svalu
• úpon svalu – pripojenie svalu ku kosti pomocou šľachy
• úpon svalu je pohyblivejší ako odstup svalu

Fyzikálne vlastnosti kostrového svalu
Pružnosť svalu znamená, že počas svalovej kontrakcie sa skráti a po ukončení kontrakcie dochádza k relaxácii, ochabnutiu svalu ( čo sa prejaví poklesom napätia v svale a vrátením sa svalu na svoju pôvodnú dĺžku ). Pevnosť svalu sa pohybuje v rozmedzí 4-12 kg na 1cm2 kolmého prierezu svalov.

Fyziologické vlastnosti kostrového svalu
Kostrový sval je dráždivý a schopný kontrakcie. Normálnym podnetom na svalovú kontrakciu je nervový vzruch. Kontrakcia svalového vlákna prebieha podľa zákona všetko alebo nič , t.j. svalové vlákno sa po podráždení prahovým podnetom kontrahuje maximálne. Svalové vlákno nie je schopné sa kontrahovať rôznou intenzitou, buď sa kontrahuje maximálne ( na prahový a nadprahový podnet ) alebo vôbec (na podprahový podnet nereaguje). Po ukončení kontrakcie sa svalové vlákno nedokáže aktívne vrátiť na svoju pôvodnú dĺžku , dôjde iba k uvoľneniu zvýšeného svalového napätia , čím sa svalové vlákno vráti na pôvodnú dĺžku. Kostrový sval má schopnosť skrátiť sa o 30-50% dĺžky svalového vlákna.

Svalová kontrakcia
• Izotonická- mení sa dĺžka svalu bez zmeny napätia svalu.
• A, koncentrická – sval sa skracuje.
• B, excentrická – sval sa predlžuje- brzdenie .
• Izometrická – mení sa napätie svalu bez zmeny dĺžky svalu , vzostup napätia zodpovedá hmotnosti alebo odporu predmetu alebo prekonávanému odporu.

Svalové väzivo
Endomysium spája vo zväzkoch jednotlivé svalové vlákna, umožňuje posuny svalových vlákien medzi sebou. U trénovaného svalu je viac uhladené a kladie menší odpor pri činnosti svalových vlákien. Perimysium – osvalie obaľuje a spája jednotlivé primárne a sekundárne zväzky. Šlacha je zväzok rovnobežne usporiadaných kolagénových vlákien navzájom spojených väzivom - ide o veľmi pevné, tuhé väzivo. Prekrvenie šľachy je slabé - je belavej farby. Prechod svalových vlákien do šľachy sa uskutočňuje prostredníctvom väziva ( väzivo svalu prechádza do väziva šľachy). Šľacha zabezpečuje odstup a úpon svalu. Na kosť sa šľacha pripája šikmo tak, že väzivo šľachy zrastá s okosticou a kolagénové vlákna pokračujú do kosti. Ťah svalu sa pri kontrakcii plynulo prenáša najprv na väzivo šľachy , až potom na kolagénové vlákna. Tým je zabezpečená nielen obrovská mechanická pevnosť úponu ( skôr sa pretrhne sval, než sa vytrhne šľacha v mieste úponu) , ale aj pružný, elastický prenos sily na kosti. Povrch šľachy je chránený šľachovými pošvami. Šľachové telieska (vretienka) registrujú zmeny svalového napätia. Sú uložené v šľachách v blízkosti úponu svalu v sérii s pracovnými svalovými vláknami. Po zvýšení svalového napätia v dôsledku svalovej kontrakcie sa šľachové telieska podráždia, vzniknutý vzruch sa šíri senzitívnymi vláknami do miechy, kde prostredníctvom interneurónov vzniká útlm motoneurónov vlastného svalu a synergistov (ochrana svalu a šľachy pred poškodením z preťaženia) a súčasne sa aktivujú motoneuróny antagonistov. Šľachové telieska sa aktivujú pri svalovej kontrakcii a následne spôsobia svalovú relaxáciu.

Pomocné svalové zariadenia
• svalové pokrývky - fascie sú väzivové blany, ktoré obaľujú jednotlivé svaly alebo skupinu svalov.
• šľachové pošvy – sú trubicovité útvary , ktoré obaľujú a pridržujú šľachu ku kostenému podkladu. Vonkajšia vrstva šľachových pošiev je z kolagénového väziva a vnútorná z blany , ktorá produkuje maz. Uľahčujú kĺzanie šľachy a chránia šľachu pred poškodením o kostené časti pri svalovej činnosti. Pri preťažení alebo úraze dochádza k poškodeniu šľachovej pošvy (tendinopatia, tendovaginitis).
• mazové vačky - burzy sú vakovité útvary s podobnou štruktúrou ako šľachové pošvy. Sú lokalizované na miestach, kde sa sval alebo šľacha opiera o tvrdý podklad kosti. Chránia sval a šľachu pri ich činnosti pred poškodením a umožňujú im voľný pohyb.
• Svalové cievy zabezpečujú výživu svalov. Do každého svalu vstupujú vetvičky tepien, ktoré privádzajú okysličenú krv so živinami , vo svale sa vetvia na terminálne riečisko - bohatú vlásočnicovú sieť a zo svalu sa odkysličená krv a splodiny metabolizmu odvádzajú vetvičkami žiliek. Prekrvenie svalov v pokoji je nízke, po zahájení svalovej činnosti sa niekoľkonásobne.

Inervácia svalov
Nervové vlákna , ktoré vstupujú do svalov sú trojakého druhu: motorické, senzitívne a autonómne.

Motorické vlákna
Motorické vlákna vychádzajú z alfa motoneurónov mechy. Každé motorické vlákno sa vo svalovom tkanive v blízkosti svalových vlákien vetví. Každá vetvička každého motorického vlákna sa spája so svalovým vláknom prostredníctvom nervosvalovej platničky. Mediátorom prenosu vzruchu na nervosvalovej platničke je chemická látka- acetylcholín. Motorické vlákna vedú vzruch , ktorý zabezpečuje svalovú kontrakciu.

Motorická jednotka
Je základnou funkčnou jednotkou svalu. Je súbor svalových vlákien inervovaných jedným alfa motoneurónom. Takže z jedného alfa motoneurónu prostredníctvom motorického nervového vlákna sa inervuje niekoľko nervosvalových platničiek. Motorické platničky sú najmenšie vo svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku napr. v okohybných svaloch ( jedno motorické nervové vlákno inervuje 8- 12 svalových vlákien) a najväčšie vo svaloch DK ( jedno motorické vlákno inervuje niekoľko sto svalových vlákien). Čím sú pohyby presnejšie a jemnejšie , tým musia byť presnejšie riadené, preto pri svaloch zabezpečujúcich jemnú motoriku musí byť menšia motorická jednotka. Do svalových vretienok prichádzajú nervové vlákna z gama motoneurónov, ktoré vyvolávajú kontrakciu svalových vlákien vo svalových vretienkach.

Senzitívne vlákna
Vychádzajú zo špecializovaných receptorov - svalových vretienok a šľachových teliesok , vedú vzruch do CNS.

Svalové vretienka registrujú zmenu dĺžky svalu
Informujú CNS o stupni svalovej kontrakcie. Svalové vretienko sa skladá z 5-10 modifikovaných (tzv. intrafuzálnych) svalových vlákien uzavretých vo väzivovom obale. Svalové vretienka sú uložené paralelne s pracovnými (tzv. extrafuzálnymi) svalovými vláknami, konce vretienok sa dotýkajú pracovných svalových vlákien. Periférne úseky vretienok sú kontraktilné, inervované motorickými vláknami z gama motoneurónov miechy.

Stredná, receptorová časť neobsahuje kontraktilné bielkoviny , predstavuje začiatok senzitívnych vlákien, ktoré pri zmene dĺžky intrafuzálnych vlákien vedú vzruch do miechy, kde aktivuje priamo motoneuróny toho istého svalu a cez interneuróny jednak aktivuje motoneuróny synergistov a jednak tlmí motoneuróny antagonistov. Axóny týchto motoneurónov ako odstredivé vlákna opúšťajú miechu a cez nervosvalovú platničku podráždia svalové vlákna, čím vznikne svalová kontrakci. Podnetom pre podráždenie svalových vretienok je predĺženie okolitých pracovných svalových vlákien, čím dôjde k predĺženiu a podráždeniu aj receptorovej časti vretienok a vzruch sa šíri dostredivými nervovými vláknami do mechy. Prah dráždivosti svalových vretienok je veľmi nízky – registrujú zmenu dĺžky svalového vlákna už o 0,05 mm. Svalové vretienka sa aktivujú pri predĺžení svalových vlákien a následne spôsobia svalovú kontrakciu.

Autonómne nervy
Zabezpečujú inerváciu svalových tepničiek (končia v stene tepničiek) a reguláciou priesvitu tepničiek menia krvný prietok vo svale.

Biochemické zloženie kostrového svalu
Svalové tkanivo obsahuje 75% vody, 20% bielkovín ,1% minerálnych látok a zvyšok pripadá na svalový glykogén, ATP, CP a myoglobín.

Rast a regenerácia svalov
• Do hrúbky rastie sval hrubnutím svalových vlákien – hypertrofia.
• Do dĺžky rastie sval prikladaním svalových vlákien na koncoch.
• Regeneračná schopnosť svalov sa za normálnych okolností neuplatňuje.
• Počet svalových vlákien sa po narodení nemení.
• Pri regenerácii natrhnutého svalu sa sval hojí väzivovou nepružnou jazvou.
• Vekom dochádza medzi svalovými vláknami k zmnoženiu tuku, atrofii svalových vlákien a k strate pružnosti svalu.

Delenie svalov
• Agonista je sval, ktorý je iniciátorom pohybu v určitom smere
• Anatagonisti sú svaly, ktoré vykonávajú protichodný opačný pohyb
• Synergisti sú svaly, ktoré sa zúčastňujú na pohybe vykonávanom agonistom.

Travenie a vstrebávanie

2009-05-02T09:58:00.000-07:00

Trávenie je v podstate chemické a mechanické spracovanie prijatej potravy.
Mechanické spracovanie potravy je v živočíšnej ríši veľmi rozmanitý proces, ktorý závisí predovšetkým od druhu prijímanej potravy.
Chemické spracovanie je naopak pochod, ktorý má u živočíchov všetky základné rysy spoločné.
Stavbu tráviaceho ústrojenstva určujú dva základné faktory - zložitosť organizmu a druh prijímanej potravy. Obecný vývojový trend vo výstavbe tráviaceho systému smeruje od tráviacej dutiny na tráviaci trubicu.
Tráviaca dutina je vak, ktorého otvor slúži na príjem potravy aj zbavovanie nestrávených zvyškov. V primitívnej forme je vytvorená napr. u nezmar.
Tráviacej trubice má nielen oddelené ústne a vyvrhovací otvor, ale členenie trubice na jednotlivé oddiely dovoľuje jej funkčné špecializáciu. Predné úseky trubice zvyčajne plnia funkcie úschovne potravy (vole vtákov a niektorého hmyzu) alebo sa priamo zúčastňujú mechanického a chemického spracovania potravy. V najdlhším trubicovitém oddielu prebieha chemické spracovanie potravy a vstrebávanie živín. Tomuto oddielu říkáme črevo. S vývojom zložitejších a väčších organizmov sa prejavuje všeobecná tendencia k predlžovaniu dĺžky tráviacej trubice a na zväčšenie jej vnútorného povrchu (klky, riasy).

Tenké črevo

2009-05-02T09:57:00.000-07:00

- Je hlavným miestom, kde dochádza k trávenie a vstrebávanie

- Jeho dĺžka je asi 3-5 m, priemer 3 cm
fce:
- Dochádza v ňom k dokončenie trávenia a to hlavne v prvom úseku = vo dvanástniku
- Resorpcie
3 hlavné oddiely:
dvanástniku
lačník
kyčelník

Dvanástniku
- Má zahnutý tvar (Podkova)
- Ústie do neho spoločným vývodom pankreas a žlčovody = práve v tomto úseku dochádza k trávenia
- Zo žlčníka + pečene = žlčovody (žlč) do dvanástniku
- U človeka sa žlč zložeená pečeňovými bunkami zhromažďuje v žlčníku
- Žlč vylučovaná pečeňou sa v žlčníku koncentruje resorpcií solí a vody stenou žlčníka - tento proces môže viesť k nadmernému zahusťovanie žlče a cholesterol prítomný v žlči sa vyzráža a vytvorí spolu s ďalšími látkami žlčové kamene
- Žluč.soli urýchľujú trávenie a vstrebávanie tukov
obsahuje:
žluč.kyseliny - trávenie tukov
: Žlč. farbivá - bilirubín a biliverdin
: Minerálne l.
- Bilirubín * z rozpadajícího sa hemoglobínu v pečeni, slezine a kostnej dreni - rozkladá sa a spôsobuje hnedé sfarbenie stolice

pankreas:
- Žľaza uložená v ohybe dvanástnika, pod žalúdkom
fce: endokrinný a exokrinní žľaza
endokrinný: inzulín, glukagón (uvoľňuje sa do krvi)
exokrinní: vylučujú 2 druhy štiav:
1) bohatá na hydrogenuhličitan - neutralizácia žalúdočných štiav (= HCl), k vytvoreniu
optimálneho pH pre pôsobenie enzýmov
- Potrava, ktorá sa dostáva do dvanástnika je neutralizovaný hydrogenuhličitan v pankreatickej šťave
2) obsahuje enzýmy ako: trypsín - rozkladá bielkoviny
: Amyláza - rozkladá polysacharidy
: Pankreat. lipáza - účinkom žlč. kyselín dochádza k emulgovanie tukov --
sú napádané lipázy

lačník, kyčelník:
- Lačník je miestom najintenzívnejšieho trávenie a vstrebávanie
účinkom enzýmov: erepsin - dochádza k úplnému rozkladu bielkovín
: Maltáza, laktáza - dokončujú trávenie Sachar. → monosacharidy
: Sacharáza
: Lipáza - odbúravanie tukov
- Všetky tieto enzýmy vznikajú priamo v čreve

Tráviace funkcie žalúdka a čriev

2009-05-02T09:56:00.000-07:00

Žalúdok - je umiestnený pod bránicou ako dutý vak. Horná časť tvoria klenba, telo, vrátník.žaludeční stena z troch vrstiev: hladké svalstvo, sliznice, väzivové blana. Po premiešaní žalúdočnými šťavami do dvanástnika. Peristaltické pohyby: 3/min, napätie je riadené vegativním nervstvem. Ochranný reflex (bezpodmienečný)-vracanie (predĺžená miecha)

Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy sú:
- Kyselina soľná (desinfikace), kyselina chlorovodíková - vytvára v žalúdku kyslé prostredie, zabíja choroboplodné zárodky a bránia rozkladu vitamínov B1, B2 a C. Zmeniť nerozpustné minerálne látky na soli rozpustné v H2O. Premena neúčinného pepsinogenu na pepsín.

Pepsín - štiepi v H2O nerozpustné bielkoviny na rozpustné peptiny.
Mucino - je súčasťou zásaditého hlienu, tvorí ochranu žalúdočnej sliznice. Chráni ju pred natrávením vlastné žalúdočnej šťavou.
Chymosin - zráža bielkoviny mlieka
Lipase - tuky na glycerol a mastné kyseliny
Sústa - do žalúdka - dráždi žalúdočnej sliznice, v nej sa tvorí hormón gastin ® späť do steny žalúdka a vyvolá sekréciu žalúdočnej šťavy.

Tenké črevo - dvanástorník (žlčové vývod a vývod pankreasu), lačník, kyčelník.Pokračuje trávenie a vstrebávanie. Pankreas --

Zřasená sliznice - jemné výbežky - klky, medzi nimi sú žlázky, ktoré produkujú zásaditá črevnú šťavu.
Šťava obsahuje enzýmy:
- Peptidózy - štiepia bielkoviny až na aminokyseliny,
- Lipázy - štiepi tuky,
- Amyláza - štiepi cukry.

V hornej časti čreva sú klky, ktoré pri trávení produkujú hormóny sekretin a pankreozymin - do pankreasu ® pankreatické šťava, ktorá obsahuje enzýmy na trávenie všetkých živín: trypsín - štiepi bielkoviny, lipáza - štiepi tuky, amyláza - štiepi cukry.

Hrubé črevo - trakčník vzostupný, trakčník priečny, trakčník klesajúci, 1,5 m dlhé, produkuje hlien a koná peristaltické (posunující potravu) pohybyObsahuje črevnú mikroflóru, baktérie hnilobná (amoniak, sulfan, fenoly), baktérie zákvasovými (metán, CO2). Činností týchto baktérií vznikajú vitamíny B12 a K. dôležitá je vláknina v potrave (Lignín, pektíny, akulóza) stimuluje činnosť kvasných baktérií a pozastavuje činnosť baktérií hnilobné

Tráviaca sústava a výživa človeka

2009-05-02T09:54:00.000-07:00

tráviaci systém je zložený z viacerých na seba funkčne nadväzujúcich orgánov
ontogeneticky sú orgány zložené z derivátov embryonálneho ektodermu, entodermu
mezodermu
organizmus potrebuje pre svoje životné pochody primerané množstvo živín - cukrov, tukov,
bielkovín, vitamínov, minerálnych látok a vody = tieto l. získava z potravy, ktorá sa prijíma a spracováva v tráviacej súst.
fce:
= Príjem potravy
= Mechanické a chemické spracovanie potravy = trávenia (zuby, jazyk ..)
= Vstrebávanie živín
= Doplnenie energie a živín pre bunky
= Odvod nestráviteľných a odpadových l.

Trávenia (lúhovanie)
- Dochádza k štiepenie makromol.l. (bielkoviny, tuky, polysacharidy ..) na menšie jednotky
polysacharidy sa štiepi na → olygosachar. → monosacharidy (glukóza)
lipidy (tuky) → mastné kyseliny alebo glycerol
bielkoviny → peptidy, AK
- Živiny sa štiepia pomocou hydrolytických enzýmov. ktoré sa nachádzajú v tráviacom trakte
- Malé molekuly vzniknuté trávením prechádzajú membránou črevných b. Þ dostávajú sa do krvi a miazgy
- Zahŕňa v sebe spracovanie potravy:
mechanické - pohľadávok potravy a premiešaní s tráv.šťávami
chemické - pomocou tráv. štiav obsahujúce enzýmy sú živiny štiepené na jednoduchšie l.
- V dutine ústnej je potrava mechanicky oslabené (zuby, jazyk) a zmiešanie so slinami = obsahujú vodu, minerálne l. a hlavne ptyalin (začína trávenie škrobu) a mucino (hlienovitý látka spôsobujúca vazkost súst
- Prehltnutím sa sústo dostáva do hltana a pažeráka
- V žalúdku je strava premiešať peristaltickými pohyby s žalúdočnou šťavou obsahujúce HCl = svojim nízkym pH ničí choroboplodné zárodky, aktivuje pepsín, uľahčuje vstrebávanie miner.l.
pepsín: štiepia bielkoviny na polypeptidy
chymosin: zráža mliečne bielkoviny na vločky
mucino: hlienovitý l., chráni pred natrávením vlastné žalúdočnej sliznice
žalúdočnej lipázy: štiepia tuky
- Trávenina (chymus) sa posúva smerom k vrátnik a po malých dávkach do dvanástniku
- Tenké črevo je miestom najintenzívnejšieho trávenia
- Hladká Sval vykonáva peristal.pohyby + výkyvných pohyby (miešanie))
napomáha: črevnej šťava - slabo zásaditá (neutralizuje kyslú tráveninu z žalúdka)
- Obsahuje lipázy (štiepi tuky), amyláza (štiepi vyššie sacharidy na
jednoduché)
: Pankreatické šťava-obsahuje trypsín (štiepia bielkoviny) ..
: Žlč-žltohnedá (spôsobené žluč.barvivem = bilirubín) - pomáha tráviť
tuky - spôsobuje ich emulgovanie (rozptýleniu) a aktivuje pankreat. lipázy

O to vypuklejšie vystupuje

2008-09-25T00:25:00.001-07:00

O to vypuklejšie vystupuje tento problém vtedy, ak sa vypracovali nevhodné stereotypy, čo sa dosť stáva najmä vtedy, keď mladí športovci začnú trénovať bez dozoru trénera. V tomto prípade sa často musí postupovať tak, že sa najprv „rozbije“ starý stereotyp a až potom sa začne vypracúvať nový, správny stereotyp. Rozbitie nevhodného stereotypu sa môže uskutočniť práve schválnym nedodržaním podmienok vypracúvania DS. Ako príklad môžeme uviesť niektorých hráčov v stolnom tenise, kde do výkonnostného a vrcholového športu prichádzajú bývalí samoukovia, s dobrou technikou, ale s takým držaním rakety, ktoré neumožňujú dokonale sa naučiť nové progresívne prvky.
10) Dôležitou súčasťou analyzátorov je mozgová kôra. Jej význam pri pocite, alebo vneme môžeme demonštrovať na základe zmyslových zážitkov a skúseností.
• zmyslová skúsenosť /pom. a sln./,
• fantómové bolesti/amput. končatín/,
• schopnosť vnímať priestor aj bez binokulárneho videnia.
Takýto spôsob pociťovania je zároveň príkladom potreby komplexného pociťovania. KP existuje aj v športe, keď mozgová kôra integruje elementárne pocity viacerých analyzátorov do komplexného vnemu špecifickými pocitmi - pocit pádu (zoskok padákom), pocit snehu (lyžiari), pocit súpera (slepí judisti).
Zapojené sú viaceré analyzátory a výslednicou je pocit, ktorý nie je špecifický ani pre jeden analyzátor (napr. pocit snehu vzniká súhrou zrakového, sluchového, statokinetického, tepelného a chladového receptora).

Dynamický stereotyp (DS)

2008-09-25T00:23:00.000-07:00

Dynamický stereotyp (ďalej DS) je dočasne nemenná sústava podmienených a nepodmienených reflexov, ktorá vznikla na základe stereotypne sa opakujúcich podnetov. DS vznikne len pri dodržaní určitých podmienok:
- nemeniace sa poradie podmienených a nepodmienených reflexov
- stále kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti týchto reflexov
- nemeniace sa intervaly

Poznatky o dynamickom stereotype sa využívajú v režime práce a odpočinku i pri telesných cvičeniach. Pre organizmus je žiadúce, aby sa za určitých okolností vypracoval DS, čo umožní určité činnosti robiť automatizovane a ekonomicky. Sú však osoby, u ktorých majú DS takú dôležitú úlohu, že aj najmenšia odchýlka rozladí celkovú činnosť organizmu.
Treba povedať – najmä v súvislosti s pracovným procesom a športom – že za určitých okolností vypracovaný stereotyp pôsobí škodlivo, brzdí ďalší rozvoj pohybových schopností.

9) Fázy DS pri motorickom učení Vypracovanie pohybového návyku má svoje zákonitosti a prebieha vo viacerých štádiách.

2008-09-25T00:22:00.000-07:00

- Osvojenie pohybových návykov a spojenie jednotlivých prvkov do celku. Rôzne fázy pohybu aktivujú ohniská v mozgovej kôre, medzi ktorými sa postupne vytvára spojenie . Pre toto štádium je typické veľké množstvo zbytočných pohybov, zvýšené svalové napätie a celková strnulosť pohybu. Je to preto, že vzruch z jedného pohybového ohniska sa šíri.
- Pohyb sa upresňuje a zdokonaľuje tým, že sa odstraňujú zbytočné pohyby. Znižuje sa napätie svalov a zlepšuje sa koordinácia. na kôrovej úrovni sa to deje tým, že nastáva koncentrácia vzrušenia do ohniska príslušného pohybu. Cvičenec reaguje pozitívne na požadované podnety a nereaguje vďaka kôrovému útlmu na nepotrebné podnety. Štádium koncentrácie a diferenciácie.
- Zdokonaľovanie pohybového návyku. V tomto štádiu už nevznikajú kvalitatívne nové dynamické zmeny v kôre. No rôzne deje majú rôznu hĺbku, ktorá závisí od počtu opakovaní. Štádium automatizácie a jej vyššia forma - štádium stabilizácie.

8) Zrážanie krvi

2008-09-25T00:21:00.000-07:00

Pri poranení dochádza v mieste poranenia k reflexnému zúženiu ciev, zníženiu TK a k nahromadeniu krvných elementov, ktoré napomáhajú k upchatiu cievy. Čas krvácania je kratší ako čas zrážania, lebo dochádza k reflexnému zúženiu ciev / 3- 4 min. / . Čas zrážania meriame na sklíčku, a preto je dlhší / 5 – 7 min. / .
zrážanie : v prípravnej fáze zrážania krvi prebiehajú nezávisle na sebe dve cesty vzniku faktoru premeny protrobínu. Extravaskulárna(tkanivová) je aktivovaná faktorom uvolneným pri porušení tkanív, inravaskulárna(plazmatiská) je aktivovaná doštičkovým faktorom uvolneným z rozpadnutých krv.doštičiek v mieste poraneniaa. Obecesty vedú zreťazeným pôsobením medzi rôzne plazmatickými faktormi ku vzniku faktoru premeny protrobínu, ktorý sa potom za prítomnosti Ca++ aktivuje v plazme sa nachádzajúci protrobín na trombín. Ďalej trombín aktivuje premenu fibrinogénu na fibrín a nakoniec nastane retrakcia fibrínun účinkom faktoru stabilizujúci fibrín a vzniká definitývna krvná zátka.

2. Motorická jednotka MJ

2008-09-25T00:20:00.002-07:00

Tvorí jeden neurón a svalové vlákno, ktoré intervuje jeden neurón a môže inervovať až niekoľko sto svalových vlákien. Počet vlákien / mohutnosť MJ/ v MJ rôznych svaloch kolíše. Každý sval má niekoľko MJ. Odstupňovanie veľkosti kontrakcie podľa potrieb organizmu sa
uskutočňuje zapájaním rôzneho počtu MJ – priestorová sumácia. Veľkosť kontrakcie sa môže stupňovať množstvom impulzov po tej istej MJ – časová sumácia. Pomalé a rýchle MJ. Existujú pomalé a rýchle motoneuróny = MN, ktoré vlastne tvoria pomalé a rýchle MJ. Pomalé MN – ľahko sa vzrušia , sú to väčšinou malé nervové bunky s tenkým axónom, ktorý má menšie koncové vetvenie a preto vytvára menšie MJ. Aj celková maximálna aktivita týchto MN je nižšia. Sú schopné dlho pracovať – sú neunaviteľné. Frekvencia impulzov sa nemení za desiatky minút. Rýchle MN – ťažšie sa vzrušia, čím väčšia je sila a rýchlosť pohybu, tým sa viac rýchle MN zapájajú do činnosti. Rýchlejšie sa unavia. Pri type IIA klesá frekvencia impulzov rýchlejšie ako u pomalých MN, ale pomalšie ako v type IIB rýchlych MN.

7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov

2008-09-25T00:20:00.001-07:00

7) Pod trofickým vplyvom pomalých a rýchlych neurónov vznikajú aj pomalé a rýchle sv. vlákna. V dôsledku toho jedna motorická jednotka má vždy len jeden typ sv. vlákien, buď rýchle(biele) alebo pomalé(červené).
Pomalé – oxidatívne, tmavé, červené – nízky prah vzrušivosti, veľa gylikogénu a lipidov, vysoká aktivita oxidatívnych enzýmov, malá únava, veľa kapilár a tým zabezpečený prívod kyslíka, viac myoglobínu, ktorý viaže vo svale kyslík, veľa mitochondrii, v ktorých prebiehajú oxidatívne procesy – oxidatívne aeróbne pochody., dlhotrvajúca činnosť.
2.A rýchle oxidatívne bledé biele – väčší počet myofibríl, sú hrubšie a majú väčšiu silu, vysoký prah vzrušivosti, vlastnosti typu I. aj II. B, nie sú veľmi vytrvalé, sú určené na vykonávanie mohutných /rýchlych, silných/ kontrakcii alebo na rýchlu činnosť striedavo s menšou intenzitou, dajú sa ovplyvniť tréningom.
2.B rýchle, glykolitické bledé biele – aktivita neoxidatívnych enzýmov, veľa ATP a KP, neoxidatívne anaeróbne pochody, rýchla činnosť s veľkou silou, vekom ich počet klesá, lebo chýbajú intenzívne silové a rýchlostné stimuly, potrebné na udržiavanie ich vlastností.

6) PS vysiala kolaterály do EPMS

2008-09-25T00:18:00.002-07:00

6) PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) - motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
Naučeným pohybom(vôlovej motorike) slúži v mozgovej kôre motor.asoc.systém. Centrá MAS : v rôznach častiach kôry, napr. Brocovo centrum reči, centrá oč.sv., tretí čelový závit. Na rozdiel od výpadových reakcií PS(ochrnutie), v MAS ide při vyradení jeho centier a stratu schopnosti spájeť jednotlivé komponenty do cielených pohybov.
Týka sa to najme naučených špeciálnych pohybov – praxií(reč, písanie, bicyklovanie, plávanie) – pohybov, ktoré keď sa raz naučíme a potom keď ich dlhú d
obu nevykonávame ich aj tak ovládame. K výpadovým reakciám (apraxie) dochádza po poškodení príslušnej časti mozgu(napr. agrafia – neschopnosť písať, strata reči porušením B. centra reči – nefungujú svaly potrebné pre artikulácie, ale tými istými sv. môžeme naďalej prehĺtať, pretože takto ich riadi iné centrum.)

To znamená, že

2008-09-25T00:18:00.001-07:00

To znamená, že pod vplyvom aktivovaného vagu sa potláča vzrušivosť, vodivosť a znižuje sa frekvencia vzruchov. Naopak kontraktilita sa zvyšuje. Pri dezaktivovanom vagu je to naopak. Pri nadmernom dráždení môže nastať únik spod vagového vplyvu (vagus escape). Sympatikus a jeho mediátory nonadrenalín a adrenalín, pôsobia na srdce búrlivo a majú za následok aj zväčšenie TK.
Sympatikus sa cez sympatikovometikovú reakciu, s vylúčením nonadrenalínu, zapája do činnosti len pri rôznych aktivitách (pohybová, rozmnožovacia), ale aj pri stresových situáciách. Pri pohybovej činnosti
nestačí len ovplyvniť činnosť srdca znížením aktivity vagu, ale je potrebné prispôsobiť tejto aktivite aj periférnu cirkuláciu cestou redistribúcie krvi najmä z vnútorných orgánov do kostrových svalov. Netrénované osoby, napriek tomu, že hlavným regulačným nervom je parasympatikus, majú podiel n. vagus na regulácií srdca menší ako podiel sympatiku. Nielen pod vplyvom vytrvalostného behu ale aj pri intervalovom tréningu, pri ktorom musí srdce pracovať proti periférnemu odporu, ktorý sa zväčšuje v dôsledku zvýšeného TK, nastávajú morfologické zmeny v podiele parasympatiku a sympatiu tak, že podiel vagu sa zvýši a podiel sympatika ustúpi. Toto sa označuje ako fyziologicky zväčšené srdce, ktoré spočíva v hypertrofii svaloviny.

Pre periférnu časť

2008-09-25T00:17:00.000-07:00

Pre periférnu časť regulácie je charakteristická podvojná (sympatikus a parasympatikus) recipročná inervácia. Každý orgán je teda pod vplyvom aktivovaného, alebo dezaktivovaného parasympatika ale aj aktivovaného a dezaktivovaného sympatika. Sú to teda 4 možnosti, ktoré sa môžu uplatniť vo vzájomnej kombinácií. Za tlmiča činnosti srdca sa pokladá parasympatikus a za budiča sympatikus. Regulácia srdca. Srdce môže pracovať bez toho, aby dostávalo vzruchy cez periférne nervy AS. V zložitejších situáciách (TC, emócie) sú potrebné regulačné zásahy z centier predĺženej miechy, hypotalame a lymbického systému. Pravý parasympatikový nerv (n. vagus) ide k primárnemu uzlu, ľavý k sekundárnemu. Sympatikový nerv sa dostáva k srdcu popri cievach a prerušuje sa v krčných gangliách (nervová uzlina) tak, že k srdcu pristupujú ako postgangliové vlákna. Hlavným regulačným nervom v pokoji je parasympatikus. Jeho účinok na srdce sa prejavuje cez tropne vplyvy :
• negatívne : -chronotropné- frekvencia, -dromotropné - vodivosť, - batmotropné-vzrušivosť.
• pozitívne : - inotropné-kontraktilita.

4) Autonómny systém reguluje

2008-09-25T00:16:00.000-07:00

4) Autonómny systém reguluje funkcie vnútorných orgánov. Srdce má určitú autonómiu, lebo aspoň čiastočne pracuje na základe vzruchov, ktoré vydáva vzrušič - pacemaker. Srdce má schopnosť automatizácie, ktorú zabezpečujú centrá srdcovej automacie (vzrušivosti)-primárny a sekundárny uzol. Stavba prevodového systému srdca : primárna centrum je při vyústení dutých žíl do srdca(primárna uzol, sínusový, Kízov – Flakov ), v blízkosti átriovenrikulárnej prepážky je sekundárny uzol(Aschow – Tawarov), z neho vychádza Hissov zväzok, ktorý sa vetví na pravú a ľavú časť a končí Purkyňovými vláknami. Vzruch vznikne v primárnom uzle a po svalovine predsiení prejde na sekundárny uzol. ďalej po svalovine na Hissov zväzok a stade po Purkyňových vláknach na svalovinu komôr.
Centrálna časť AS : najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov sú v predĺženej mieche. V AS platí nadradenosť centier. Vyššie centrum sa nachádza v hypotalame, ktorý je aj centrom emócií. Lymbický systém sa pokladá za najvyššiu časť AS, ktorý sa podieľa na regulácií funkcií vnútorných orgánov.
V ňom sa vytvárajú dočasné spojenia autonómnych podmienených reflexov. Lymbický systém hrá úlohu v pudovom správaní, zameranom na zachovanie druhu.

3) Krvné skupiny

2008-09-25T00:15:00.002-07:00

Krv človeka sa delí podľa prítomnosti aglutinínov a aglutinogénov na 4 základné skupiny:
A, B, AB, 0. KS objavil Landsteiner 1901 /.3 / a Jánsky 1907(4). Príslušný aglutín sa nesmie stretnúť s príslušným aglutinogénom / A – A, B – B / , inak by nastala aglutinácia, ktorá spôsobuje smrť. Poznáme niekoľko kvantitatívne a kvalitatívne odlišných druhov antigénu A a B, a tieto príbuzné, ale predsa odlišné druhy označujeme ako podskupiny: A – A1, A2, A3, Ax. B – B3, Bx. AB – A1- B, A2B, A3B,
AxB. A – 47%, B – 8%, 0 – 38% AB – 4%
A : má aglutinogén A a aglutinín anti B
B : B A
AB : AB -
0 : - 0
aglutinácia v sére anti A = A
B = B
A aj B = AB
v ani jednom = 0

7. Vitálna kapacita

2008-09-25T00:15:00.001-07:00

1)Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.
pomer medzi vydaným CO2 a spotrebovaným O2, RQ=CO2-0,03/21-O2
2) Zistíme aj aké živiny as spalovali. Energetický ekvivalent je koľko energie vydal, keď spotreboval 1 L kyslíka. Rôzne druhy živýn nemajú rovnaký en.potenciál, ten je veličinou prislúchajúcou v rovnov. stave k RQ.

Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv

2008-09-25T00:14:00.001-07:00

Výnimkou budivého vplyvu sú sfinktéry tráv.traktu, na ktoré sa vagový vplzv
prenáša cez vmedzerené neuróny a jeho vplyv je tlmivý. V tráv.trakte dochádza k zvláštnosti, ktorá spočíva v stupni automatizácie. Nie sú tu celkom dokázané uzly automatizácie(ako na srdci), ale sú tu intramurálne nervové pletene(myanterický a Aubacherov a submukózny Meisnerov plexus), ktoré vytvárajú gangliá, v ktorých sa prepájajú paras. a szm. nervy a tým aj ich vplyv. Z dôvodu zložitých regilačných situácií, kt. tu vznikajú má tráv. trakt prezívku „Čierna skrinka regulácie“ .
10) Vitálna kapacita je objem vzduchu vydýchnutý pri maximálnom výdychu, ktorému predchádzal maximálny vdych. VC závisí od povrchu tela, pohlavia, druhu športu, ktorý osoba vykonáva.
• VC = dychový objem VT(objem vzd., kt. sa vdýchne alebo vydýchne při pokojovom dých.)
• inspiračný rezervný objem IRV (objem vzd., kt môže osoba ešte vydýchnuť do konca pokojového vdychu)
• exspiračný rezervný objem ERV.(- ll – do konca pokojového výdychu)
• Aj po maximálnom výdychu ostáva v pľúcach vzduch tzv. reziduálny objem RV.
RV a VC tvoria celkovú kapacitu pľúc.
VC (muži, ženy ) = IRV ( 3,3-1,9), VT (0,5-0,5),ERV ( 1,0-0,7 ),RV ( 1,2- 1,1 ), VC u šport. 125 – 130 %.

Človek stratil schopnosť

2008-09-25T00:12:00.000-07:00

Človek stratil schopnosť inštinktívne prijímať tie látky, ktoré potrebuje. V CNS sú centrá sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje.
Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu: Pohyby, sekrécia a vstrebávanie reguluje autonómny systém. V centrálnej časti sú najnižšie centrá funkcií vnútorných orgánov v predĺženej mieche. Tieto centrá sú zdvojené(excitačné a inhibičné) a navzájom sa prekrívajú. Prijímajú vzruchy cez perifériu, ale reagujú aj na zloženie krvi, ktorá cez ne prúdi. Periférnej část je charakteristická podvojnou recipročnou inerváciou v podobe dvoch párov parasympatikových a sympatikových nervov. Hlavným regulačným nervom tráv.súst. je parasympatikus (orálna strana je inervovaná n.vagus, kaudálna strana je inervovaná n.splanchnicus – budivo).

9) Pohyby tenkého čreva

2008-09-25T00:11:00.000-07:00

V tenkom čreve sú tonické, segmentačné pohyby a peristaltické pohyby. Tonickými pohybmi črevo môže meniť na väčšom alebo menšom úseku meniť svoj tonus v dôsledku naplnenia. Pri segmenčných pohyboch dochádza k tomu, že črevo sa sa podelí funkčnými priehradkami na malé segmenty, v ktorých sa nachádza travenina. V nasledujúcom momente sa vytvoria priehradky na inom
mieste a celý proces prebieha rytmicky niekoľko minút. Peristal. pohyby sú kontrakčné vlny cirkulárnej svalovej vrstvy prstencovitého charakteru, ktoré sa šíria po čreve na krátku vzdialenosť alebo po jeho celej dĺžke. Pohyby čreva napomáhajú pri tvorbe črevnej šťavy(odŕhanie epitelových buniek, v ktorých sú obsiahnuté fermety), premiešavajú potravu enzýmami, napomáhajú vstrebávaniu tým, že posúvajú obsah po čreve, vyprázdňujú nestrávitelné zvyšky z tráviaceho traktu. Pohyby sú najvýraznejšie v orálnych častiach čreva, dolným smerom ich intenzita klesá.(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na pocit hladu.