2.Únava a adaptácia

2.Únava a adaptácia. Ak sa intenzita podnetu nemení, nastane adaptácia (čo sa objektívne prejaví tým, že prestane alebo sa zoslabí informačný tok z receptora – prestanú ísť vzruchy a subjektívne tým, že prestaneme pociťovať). Na tomto princípe v miestnosti prestaneme po určitom čase pociťovať zápachy alebo vône. Najrýchlejšie sa adaptuje analyzátor čuchu. Že nejde o únavu, ale o adaptáciu analyzátora dokážeme tým, že zmeníme intenzitu podnetu (vyvetráme) a tým sa odstráni adaptácia a obnoví čuchový pocit. Jediným receptorom, ktorý sa neadaptuje je receptor bolesti. Fázické receptory sa adaptujú rýchlo (čuchové, tlakové), tonické receptory sa adaptujú pomaly (šľachové a svalové).
3.Zrakový analyzátor. Centrálna časť zrakového analyzátora je v okcipitálnej oblasti. Pomocou zrakového analyzátora získavame informáciu o svetelnom vlnení a to jednak o intenzite, jednak o kvalite podnetu.
Cez rohovku, komorovú vodu, šošovku a sklovec sa svetelné lúče dostávajú k receptorovým bunkám – tyčinkám a čapíkom na sietnici. Obraz predmetu na sietnici je skutočný, prevrátený a zmenšený. Zorné pole je súčet bodov priestoru, ktoré vidíme. Je limitované umiestnením oka v očnej jame a rozmiestnením tyčiniek a čapíkov na sietnici. Rozlišujeme monokulárne zorné pole a zorné pole pre obidve oči. Pre rôzne farby je zorné pole rôzne. Najmenšie je pre zelenú, väčšie pre červenú, modrú a žltú, najväčšie je pre čiernobiele videnie. Meriame ho na guľovom perimetri. Zraková ostrosť je najmenšia vzdialenosť dvoch bodov priestoru, ktoré oko rozlišuje oddelene.