Svaly hlavy

Svaly hlavy

Svaly hlavy majú niekoľko základných funkcií, ktoré ich (okrem anatomickej lokalizácie) rozdeľujú do viacerých podskupín.
Najvýznamnejšie sú:
A) okohybné svaly

B) žuvacie svaly – majú za úlohu pohybovať sánkou. Patria k nim
• spánkový sval (musculus temporalis),
• žuvací sval (m. masseter) a dva
• krídlové svaly (mm. pterygoidei).

C) mimické svaly – pripájajú sa na kožu tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim
• očný kruhový sval (m. orbicularis oculi),

• ústny kruhový sval (m. orbicularis oris),
• trubačský sval (m. buccinator) a ďalšie menšie svaly.

D) jazyk
Jazyk (orgán)
Jazyk (lat. lingua) je svalový orgán nachádzajúci sa v ústnej dutine, ktorý pokrýva sliznica. Nachádza sa na spodine úst. Slúži na príjem a spracovanie potravy, pomáha pri cicaní, príjma taktilné a termické podnety, je nosičom orgánu chuti. U živočíchov pomáha vytvárať zvuky, u ľudí reč. Jazyk je husto inervovaný a je veľmi citlivým hmatovým orgánom. Dokáže zistiť veľmi presne poškodenie zubov a prítomnosť cudzích telies v ústach (napr. zrnko piesku).

Stavba
Na tele jazyka (lat. corpus linguae) rozoznávame chrbát (lat. dorsum linguae), hrot (lat. apex linguae), okraj (lat. margo linguae), koreň (lat. radix linguae). Spodná strana jazyka (lat. facies inferior linguae) je pomocou uzdičky (lat. frenulum linguae) pripojená k spodine ústnej dutiny. Pri zatvorených ústach sa chrbát jazyka dotýka predných dvoch tretín podnebia. Koreň jazyka smeruje do hltana, ale nedotýka sa ho, postupne prechádza do prýchlopky. Ani pri maximálnom vyplazení jazyka nie je koreň viditeľný, nachádza sa na ňom jazyková mandľa (lat. tonsila lingualis). Chrbát jazyka je od koreňa oddelený brázdou (lat. sulcus terminalis), ktorá ma tvar „V“, ktorého hrot smeruje do hltanu. Nachádza sa tu malý slepý otvor (lat. foramen caecum linguae Morgagni), ktorý je pozostatkom faryngeálneho čreva – základu štítnej žľazy.

Sliznica jazyka
Jazyk je pokrytý viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V sliznici jazyka sa nachádzajú jazykové bradavky (lat. papillae linguales), ktoré pomáhajú vnímaniu chuťových a dotykových podnetov. Podľa tvaru rozoznávame bradavky:
• listovité (lat. papillae foliatae)
• nitkovité (lat. papillae filiformes)
• hubovité (lat. papillae fungiformes)
• ohradené (lat. papillae vallatae)

Svaly jazyka
Svaly jazyka tvoria najväčšiu časť tela, ktoré rozdeľuje väzivová priehradka (lat. septum linguae) pozdĺžne na dve symetrické polovice. Väčšina svalov sa upína do šľachoviny jazyka (lat. aponeurosis linguae), ktorá sa nachádza pod celou sliznicou chrbtu jazyka. Vďaka tomu je jazyk veľmi pohyblivý a môže meniť svoj tvar. Všetky svaly jazyka sú inervované hlavovým nervom XII. (lat. nervus hypoglossus).

Extraglosálne svaly sa upínajú do jazyka, ale začínajú mimo neho, sú väčšie ako intraglosálne, ktoré začínajú a končia v jazyku.

• extraglosálne svaly:
o bradovojazykový (lat. musculus genioglossus)
o násadcovojazykový (lat. musculus styloglossus)
o jazylkovojazykový (lat. musculus hyoglossus)
o chrupkovojazykový (lat. musculus chondroglossus)

• intraglosálne svaly:
o horné a dolné pozdĺžne svaly
o priečny
o zvislý

Orgán chuti
Na jazyku sa nachádza väčšina chuťových pohárikov ktoré sú umiestnené v ústnej dutine. Chuť vnímame ako kombináciu štyroch základných chuťových vnemov: sladkého, slaného, kyslého a horkého. Sladkú chuť vnímame špičkou jazyka, slaná chuť je vnímaná krajnými časťami jazyka za receptormi pre vnímanie sladkej chuti. Kyslá chuť je vnímaná na krajoch jazyka v jeho strednej časti. Receptory horkej chuti sú umiestnené uprostred v zadnej časti jazyka.