3. Molekulárna podstata kontrakcie
3. Molekulárna podstata kontrakcie. Pri kontrakcii sa Z – línie približujú, čo je dôkazom toho, že aktínové filamenty sa kĺzavo zasúvajú medzi myozínové. Pri kontrakcii sa Ca++ spojí s tropínom a zatlačí dovnútra dvojšpirálu aktínu – tropomiozínu a takto umožní pohyb hlavice a zasunutie aktínu. Vzniká priečny kontakt medzi aktínom a myozínom , čo sa prejavuje zhrubnutím myozínu a vytvorením priečnych mostíkov. Mostíky sú vlastne výbežky myozínovej nite, ktoré myjú hlavicu a krčok. Hlavica sa nakláňajú a robia záber ako pri veslovaní a ťahajú vlákna aktínu pozdĺž myozínu. Na mostík sa napojí ATP a vzniká energia na oddelenie aktínu od myozínu. Sila na zasúvanie aktínu do myozínu sa pravdepodobne berie z obnovovania a lámania priečnych mostíkov medzi hrubími a tenkými filamentami.
4. Izolovaná svalová kontrakcia- svalové trhnutie. Kontr.svalu môže byť izotonická(keď sv. mení dĺžku a nemení sa tonus), ktorá vzniká vtedy, keď má aspoň jeden koniec sv. možnosť pohybu alebo izometrickú, keď sa mení tonus ale nemení sa dĺžka. Najčestejšie sa vyskytuje zmiešaná kontr. – auxotonická kontr.(při čiastočnej zmene tonnusu aj dĺžky) Podnet nadprahovej intenzity nanesený na sval /priame podráždenie/
alebo jeho nerv / nepriame dráždenie/ vyvolá kontrakciu, ktorá má charakteristický priebeh:
