3. Sila svalu

3. Sila svalu. Silu môžeme určiť veľkosťou závažia, ktoré kontrahovaný sval vráti do pôvodnej polohy. Pri určovaní jej hodnoty môžeme postupovať aj opačne : ako mieru sily určíme to závažie, ktoré je izolovaný sval schopný nadvihnúť. Ak zdvihnuté závažie prepočítame na prierez svalu, dostaneme tzv. absolútnu silu svalu = práca. Ak kontrahovaný sval dvíha závažie, vykonáva prácu. Práca v J vyjadrujeme ako výslednicu sily – N a dráhy – m. Práca =F. s Pri dvíhaní rôznych závaží sval nevykonáva vždy rovnakú prácu. Malé závažie zdvihne vysoko, veľké len veľmi nízko. Jestvuje optimálne závažie, pri ktorom aj vykonaná práca je optimálna. Pri dynamometrii – metóde merania sily v celistvom organizme využívame deformačnú schopnosť sily. Pomocou pravej , ľavej ruky respektíve iných svalových skupín deformujeme pružinu dynamometra, ktorý už pri výrobe bol kalibrovaný a udáva silu v kPa, keďže sa jedná o prístroje vyrobené pred zavedením SI sústavy. Preto musíme urobiť prepočet na N.
4. Únava. Po svalovej práci nastáva únava, prejavujúca sa v znížení výkonu a subjektívnym pocitom vyčerpania, ktorý závisí od dĺžky a intenzity práce a od trénovanosti. Periférna – svalová únava. Únava na izolovanom svale sa prejavuje :

• latentná doba kontrakcie / čas od začiatku podnetu po odpoveď svalu / sa predlžuje,
• skracuje sa kontrakcia,
• relaxácia sa predlžuje.