KVM je základom prirodzenej lokomócie
KVM je základom prirodzenej lokomócie,- chôdza, beh – ale aj iných príbuzných spôsobov pohybu, ako bicyklovanie, plávanie kraulom, korčuľovanie, beh na lyžiach – klasika, dvojtakt v basketbale, výskok na smeč vo volejbale.
V priebehu ontogenetického vývoja sa postupne KVM stále viac zafixováva. Preto sa v zásade ľahšie učia pohyby, ktoré spočívajú na KVM. Ak sa vyžaduje iný pohyb – zjazdové lyžovanie (třeba sa odrážať tou istou hornou aj dolnou končatinou)- je potrebné začať s výukou v rannom veku, kým nie je ešte KVM dosť zafixovaný. V opačnom prípade je vyučovanie sťažené.
PS vysiala kolaterály do EPMS, čím sa tvorí finkčný vzťah. Spolupracujú při každom pohybe. Ich spojenie nieje dané vopred, ale vzniká v priebehu činnosti. Ak sa takéto spojenie často opakuje vznikne motorický inervačný vzor. Jeho prvú fázu vytvárajú kontakty medzi PS a EPMS. Každý nový pohyb prebieha najskôr cez ustavičnú vôlovú(vedomú)kontrolu. Při ustavičnom opakovaní vzniká typické prepojenie aktivovaných neurónov do reťazca charak. pre ten ktorý pohyb. Vzniká akási šablóna na neurónovej úrovni(charak. neurónové zapojenie) – motorický inervačný vzor. Ak je MIV dostatočne zvládnutý, ukladá sa do EPMS. V praxi to znamené, že každý nový pohyb stále menej a menej vôlou kontrolujeme až ho nakoniec vykonávame mimovoľne.
