Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva…
(+ žlč a pankreatická šťava z predošlej otázky) Na pocite hladu sa podieľajú aj pohyby čreva ( človek na ne reaguje senzitívnejšie ako na pohyby žalúdky, vzniká nevoľnosť až bolesti hlavy ). U človeka je prijímanie potravy a vody len kvalitatívnou reakciou na
pocit hladu. Človek stratil schopnosť inštinktívne prijímať tie látky, ktoré potrebuje. V CNS sú centrá sýtosti a hladu, ktoré reagujú na množstvo glukózy v krvi (málo – hlad, veľa – sýtosť ). Silné hladové pohyby žalúdka a čreva sa zachytávajú už na úrovni miechy. Vzniká prepojenie medzi neurónmi inervujúcimi vnútorné orgány a neurónmi inervujúcimi priečne pruhované svalstvo. Z toho vyplýva, že silné hladové pohyby môžu vyvolať celkový motorický nepokoj. Pohybová aktivita ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu. Mierna intenzita hladové pohyby stimuluje, vysoká utlmuje.
3.Trávenie v hrubom čreve. Do hrubého čreva sa trávenina dostáva asi po 5-6 hodinách po prijatí potravy. Denne je to asi 400 ml tekutej masy. Tu sa vstrebáva voda ( asi 200-300 ml denne ) a soli. To spôsobuje zahustenie črevného obsahu. Hlavnou funkciou hrubého čreva je prevádzanie zvyškov potravy od tenkého čreva ku konečníku a formovanie stolice ( vstrebávanie vody a solí ). Stolica obsahuje 65% vody, 12-18% lipidov, 11-25% anorganických solí. Pri hodovaní je prekročená tráviaca kapacita, vtedy obsahuje stolica aj nestrávené zvyšky. Ďalej obsahuje kvasné a hnilobné baktérie, epitelárne bunky, biele krvinky a nestráviteľné zvyšky. Denne sa vytvorí 100-150 g stolice. Stolica sa tvorí aj pri úplnom hladovaní.
