10) Farebné videnie

V nervóznom prostredí nejakého zápasu sa môže celkom dobre uplatniť aj typ slabý, nepohyblivý, lebo naň vonkajšie okolnosti nepôsobia tak rušivo ako napr. na silný, vyrovnaný, pohyblivý typ. Pri celkove apatickom prejave športového družstva môže naopak
nevyrovnaný (cholerický) typ pomôcť „rozhýbať celé družstvo.
10) Farebné videnie. Svetlocitlivé elementy. Na sietnici sú dvojaké receptory :
• tyčinky na čiernobiele videnie
• čapíky na farebné videnie.
V centrálnej časti sietnice sú len čapíky. Smerom k periférií čapíkov ubúda a pribúdajú tyčinky a to tak, že na okrajoch sú len tyčinky. Teórie farebného videnia. Najrozšírenejšou metódou je trojkomponentná metóda farebného videnia (Young-Helmholtz). Podľa tejto teórie existujú tri základné farby (červená, zelená a fialová), ktoré pociťujú tri druhy čapíkov. Napr. čapík pre zelenú max. pociťuje zelenú, no dokáže rozlíšiť aj červenú a fialovú, ale omnoho slabšie, takto sa stalo, že ľudské oko je schopné rozlíšiť asi 180 odtieňov. Rozmanitosť farebného pociťovania sa zväčšuje aj schopnosťou zrakového analyzátora rozlíšiť intenzitu farieb, hustotu . . .. Ďalšia teória je Graintova, podľa ktorej dominátory slúžia na analýzu intenzity svetla a modulátory na rozlišovanie farieb (červená, zelená, modrá). Výsledný pocit záleží od stupňa vzrušenia príslušného modulátora.