Na srdci môžu pod vplyvom vonkajších podnetov vznikať len extrasystoly,
Na srdci môžu pod vplyvom vonkajších podnetov vznikať len extrasystoly, čo sa prejaví ako nepravidelný rytmus, ale srdce nezostane stáť(napr. v tetanickej kontrakcii), neprestane pracovať prerušovane, zostáva vždy pumpou krvného obehu.
kostt.sv. :po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov. To preto, že po nanesení prvého podnetu je najprv sval vo fáze úplnej nevzrušivosti /absolútna refraktérna fáza/ a potom vo fáze zníženej a postupne sa obnovujúcej vzrušivosti /relatívna refraktérna fáza/. Prv ako sa vzrušivosť vráti na východiskovú úroveň, ju na krátko prevýši tzv. v exlatačnej fáze. Úplne nevzrušivý je kostrový sval až po začiatok kontrakcie, vo fáze kontrakcie sa vzrušivosť obnovuje.
4). Izolovaná svalová kontrakcia- svalové trhnutie. Kontr.svalu môže byť izotonická(keď sv. mení dĺžku a nemení sa tonus), ktorá vzniká vtedy, keď má aspoň jeden koniec sv. možnosť pohybu alebo izometrickú, keď sa mení tonus ale nemení sa dĺžka. Najčestejšie sa vyskytuje zmiešaná kontr. – auxotonická kontr.(při čiastočnej zmene tonnusu aj dĺžky) Podnet nadprahovej intenzity nanesený na sval /priame podráždenie/ alebo jeho nerv / nepriame dráždenie/ vyvolá kontrakciu, ktorá má charakteristický priebeh:
