Po latentnej dobe nasleduje strmšia
po latentnej dobe nasleduje strmšia a kratšia vzostupná časť krivky krescenda /kontrakcia/, potom dlhšia a pozvoľnejšia klesajúca časť krivky dekrescenda /relaxácia/. Pomer krescendy a dekrescendy je 1:5. Odpoveď svalu sa mení v závislosti od dĺžky intervalu dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich podnetov. To preto, že po nanesení prvého podnetu je najprv sval vo fáze úplnej nevzrušivosti /absolútna refraktérna fáza/ a potom vo fáze zníženej a postupne sa obnovujúcej vzrušivosti /relatívna refraktérna fáza/. Prv ako sa vzrušivosť vráti na východiskovú úroveň, ju na krátko prevýši tzv. v exlatačnej fáze. Úplne nevzrušivý je kostrový sval až po začiatok kontrakcie, vo fáze kontrakcie sa vzrušivosť obnovuje. Ak sa interval medzi podnetmi predĺži, zastihne sval v klesajúcej časti krivky a vyvolá novú kontrakciu, ktorá sa nakladá = superponuje na predchádzajúcu kontrakciu. Druhá kontrakcia prevýši prvú o toľko, o koľko sa prvá kontrakcia nevrátila na východiskovú úroveň – superpozícia. Pri určitej dĺžke intervalu môže podnet padnúť na vrchol prvej kontrakcie a úplne zosumovať s touto kontrakciou = sumácia. Dráždenie svalu viacerými podnetmi – trvalé dráždenie.
Pri nízkej frekvencii podnetov: odpoveďou je vznik pílovitej krivky, lebo pri relatívne nízkej intenzite sa sval po každom podnete stihne čiastočne relaxovať = pílovitý alebo zubcovitý tetanus.
